Ficova vláda spája od prvej chvíle vecné kroky so symbolickými. Takým bolo napokon už zloženie vlády v ktorej sa spojilo ľavičiarstvo s krčmovým nacionalizmom a obstarožným autokratizmom.
Symbolické je však aj zrušenie zdravotníckej dvadsaťkorunáčky ktoré berie lekárom peniaze a zvyšuje počet pacientov v čakárňach odškodnenie poškodených klientov nebankových subjektov aj keď je deravou záplatou pre poškodených a poškodením ostatných daňových poplatníkov či utajovanie životopisu riaditeľa informačnej služby.
Symbolom militantnosti je iracké dobrodružstvo predsedu vlády ktorý sa „nestihol prezliecť“ nielen na návštevu u predsedu irackej vlády ale dokonca ani do televízneho vysielania po príchode domov pričom jeho maskáče z rodu mundúrov profesionálnych revolucionárov je v priamom protiklade k dnešnému zdôraznene civilnému obliekaniu predstaviteľov európskych vlád.
So symbolmi narába aj poradca ministra financií Richard Sulík. V priamom prenose nám potuteľne oznámil že Ivan Mikloš by sa mu za riešenie milionárskej dane mal vlastne poďakovať. Na začudovanú otázku moderátora odpovedal že jeho technokratický spôsob zníženia a zrušenia nezdaniteľného minima neruší symbol rovnej dane ani ju nezvyšuje čím je medzinárodne friendly. Dokonca je vraj taký skvelý že si zaslúži podporu celého parlamentu.
Richard Sulík neprišiel s novou myšlienkou. V posledných rokoch si však vybudoval symbolickú povesť majstra rovnej dane. Ekonomický analytik Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda uvádza že koncept rovnej dane čiastočne opísal už Milton Friedman v knihe Kapitalizmus a sloboda v roku 1963 komplexne ho rozpracovali Robert Hall a Alvin Rabushka v článkoch z roku 1981 a predovšetkým v knihe Rovná daň z roku 1985. Pred Slovenskom ju v rozličných podobách zaviedli na ostrovoch Jersey (1940) a Guersney (1960) v Hongkongu (1947) v Estónsku (1994) Litve (1994) Lotyšsku (1995) Rusku (2001) Srbsku (2003) v Spojených štátoch ju politicky presadzovali kongresman Army a senátor Shelby (1991) kandidát na prezidenta Steve Forbes (2000) v rokoch 2001 – 2002 ju navrhovala v Českej republike ODS a na Slovensku presadzovali DS KDH a OKS.
Sulík si myslí že vlk milionárskej dane ostane sýty a koza rovnej dane celá. Veď on urobil len to že ľudia s vyšším príjmom (hoci podľa slovenského konceptu je rovná daň tak či tak skrytým progresívnym zdanením) budú platiť ešte viac ako doteraz. V tom sa mýli. Milionárska daň sa stala symbolom bez ohľadu na Sulíkovo technokratické riešenie vzbudzujúce ilúziu že politické rozhodnutia možno v ekonomike oddeliť od politiky.
Pre Sulíka platí parafráza poslednej Smutnej anekdoty Tomáša Janovica: obratom ruky navrhne interiér rovnej dane aj interiér milionárskej dane. Vecne je dnes ekonómom zvyšovania daní v službách ľavicovej vlády symbolicky sa ako daňový reformátor demontoval v priamom prenose.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 28. augusta 2006.
