Dostal som zadanie napísať pred voľbami intelektuálne. Je to ťažké. Nie som intelektuál ale človek od literatúry. Tak som si povedal že to skúsim z tejto strany. Napríklad: Toho muža naháňal kedysi minister vnútra až do Vladivostoku a dnes je vraj vo všetkých prípadoch nevinný hoci ho len neodsúdili. Je v tom asi taký rozdiel ako medzi veršom: „Nad všetkými končiarmi je tíš“ z Goetheho Pútnikovej nočnej piesne a jej spätným prekladom z japončiny do nemčiny začínajúcim sa veršom: „Ticho je v pavilóne z opálu.“
Od dvojky a trojky zlatoústej strany sa dozvedám že nebudú rozhodovať osoby ale programy a z povolebnej spolupráce nevylúčia ani len nacionalistov. Zosmutniem; strata pamäti nadobudla rozmery muža ktorý nás tu šesť rokov terorizoval a toho druhého čo chcel tiahnuť s tankami na Budapešť. Jednotka tej istej strany však hovorí o mužoch dvoch najsilnejších strán že jeden je boľševik a druhý vrah. Kladiem si hamletovskú otázku byť či nebyť a upadám do melanchólie: Slová slová slová…
Skúšam to ináč. Čo je to za politika ktorý sa na bilbordoch skrýva za ženy? Chabo mi napadá pieseň: „Sedemdesiat sukien mala…“ ale intelektuálne to teda nie je.
A čo z inej strany? Ten príbeh je ako zo Siedmich kozliatok. Mamka sa vracia večer domov a už zďaleka na kozliatka kričí: „Treba aby sa mama vrátila domov trošku poupratovala urobila si poriadok v rodine.“ Zmocnia sa ma pochybnosti: nie sú to skôr Čenkovej deti? Alebo že by Mamka Pôstková?
Tak iný príbeh: Pán ktorý sa na nás usmieva z poštových známok nechá pokojne tárať bližšie nemenovaného slovenského fašistu na Štefánikovej mohyle a nepovie mu: „Vypadni.“ A nepovie mu to ani pani ktorú demokrati toť len zvolili za riaditeľku rozhlasu. Na to moja matka vravievala: O tempora o mores ale čo mi to dnes intelektuálne pomôže…
Toto všetko som napísal v stave hlbokého hnutia mysle. Je tu v politike vôbec niečo intelektuálne? Napokon mi zišla na um spásonosná myšlienka: napíšem o Mužovi bez vlastností. No čo s tým? Je to síce intelektuálne ale neobetujem pravdu kráse? Veď vlastnosti toho muža sú jasne popísateľné: dodnes si nevšimol že bol November 1989 presedel noc dlhých nožov v parlamente a učil sa robiť politiku vodu chudoby káže a víno bohatstva pije je milovníkom Lukašenka a iných prostých diktátorov z ľudu človekom prednovembrovej kontinuity v ponovembrových rokoch. Za fascinovaného ticha verejnosti a ostatných strán sa dotýka moci aj bez Marylin Monroe na prsiach a chystá sa nám zaviesť socializmus s kapitalistickou tvárou: to najhoršie zo socializmu aj z kapitalizmu.
Smutno je na Slovensku páni. Trojka uháňa sneh vrždí pod kopytami sane sa kĺžu po pláni a ja viem: nesplnil som zadanie nič intelektuálne som nenašiel. Ale do čerta aj s intelektuálnymi vetami povedzme si to radšej rovno: „Ako si ustelieš tak budeš spať.“
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 31. mája 2006.
