Vláda uzatvára po svojom nástupe k moci s občanom akúsi dohodu o vykonaní práce na určitú čas potvrdenú parlamentnou väčšinou. Programové vyhlásenie vlády tvorí obsah tejto pracovnej dohody.
Voľby v roku 2002 boli z tohto hľadiska vo viacerých ohľadoch zvláštne. Voľby vyhrali politické strany ktoré reprezentovali len čosi vyše štyridsať percent voliacich občanov. Vláda teda vie že ide proti väčšine.
Voľby však okrem toho vyhrala súčasná vládna koalícia ako bianko šek. Nie za to čo v predchádzajúcich štyroch rokoch tri zo štyroch politických strán dnešnej vládnej koalície urobili ale ako záloh na to že v nasledujúcich štyroch rokoch urobia to čo za predchádzajúce štyri roky neurobili. Súčasná vláda je teda skôr vládou podmienečného prísľubu ako splnených sľubov.
Preto nazvali médiá túto vládu vládou reparátu. Je spojený s veľkými nádejami a očakávaniami ale aj s rizikami. Základné spočíva v tom že o čo väčšie sú očakávania o to krutejšie môže byť sklamanie.
Nádej a očakávania dostali pomenovanie reforma. Vláda ústretové volebné gesto občanov pochopila správne. Preto sa stali už tézy programového vyhlásenia vlády akýmsi katalógom reforiem.
Novembrové programové vyhlásenie tendencie októbrových téz potvrdzuje. Zaväzuje vládu na reformy. Zároveň je však nezáväznosťou nástrojov a neprítomnosťou konkrétnych faktických údajov a vecných krokov „fintou“ a to nielen na kritikov ale najmä na občanov. A to je horšie.
Už teraz sa ozývajú v médiách či priamo od vládnych úradníkov ústupové hlasy ktoré hovoria že úspechom bude presadenie aspoň niektorých reforiem či splnenie „viac ako polovice úloh“. To je však problém: občania si nenajali túto vládu na polovičný pracovný úväzok.
Poďme však po poriadku. Vláda si stanovila štyri priority: rozsiahle úsporné opatrenia v štátnom rozpočte boj proti korupcii zlepšenie situácie rómskej menšiny a úspešnú integráciu.
Toľko v deklarovanej podobe. Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok však hovorí niečo iné. Stále v ňom ostáva prebujnená štátna správa zachovávajú sa rozsiahle dotácie a štátne garancie staré centralistické financovanie samospráv a okresné úrady preobsadené novou mocou. Stále sa v nich prerozdeľuje zo štátneho rozpočtu o10-15 percent viac ako v štandardných štátoch.
Vláda si stranícky rozdelila oblasti do ktorých prichádzajú finančné zdroje a tu vzniká najväčší potenciálny zdroj korupcie. SDKÚ bude mať pod kuratelou železnice cesty licencie dôchodkových fondov SMK fondy EÚ ANO štátne podniky a KDH finančné zdroje pre samosprávy. Najťažšou formou boja proti korupcii nebude možno ani tak jej trestanie ako odhaľovanie.
Riešenie rómskeho problému má v programovom vyhlásení najvšeobecnejšiu povahu. Prvé kroky v kompetenčnej oblasti a prvé konkrétne návrhy však signalizujú že vláda nemá základné informácie o reálnom stave a komplexnosti rómskeho problému. To potom zvádza k návrhom riešení ktoré nesmerujú k pomoci Rómom ale k ich priamej alebo nepriamej diskriminácii často na hraniciach alebo za hranicami protiústavnosti zakrývajúcej sa cynickou rétorikou o „odrezaní premnožených rodín od škodlivej nadspotreby“ či bájkami o rómskych kibucoch ktoré sú v navrhovanej podobe faktickými nástrojmi segregácie.
V oblasti integrácie Slovenska do euroatlantických štruktúr ostáva vo vládnom programe otvorený základný problém ako sa v týchto štruktúrach správať. A ani zmienky v ňom niet o podpore možného útoku na Irak ktorý môže byť už v krátkom čase jedným z najhorúcejších verejných problémov.
V programovom vyhlásení úplne absentuje stanovenie reformných priorít a ich časová postupnosť. Jedným z kľúčových problémov vlády bude aj rozličná úroveň pripravenosti reforiem v jednotlivých oblastiach od zdravotníctva kde sú už pripravené základné legislatívne kroky cez dôchodkovú reformu kde stačí siahnuť po Tatárovom zákone až po „nereformovateľné“ poľnohospodárstvo a nereformujúcu sa kultúru.
Vláda si ešte užíva posledné zvyšky medových týždňov. Už onedlho ju však budú hodnotiť podľa toho či a ako bude reformy uskutočňovať. A to je dobré vytvára to predpoklad aby sa politika venovala v nasledujúcich štyroch rokoch skutočným problémom a nie jalovému táraniu.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 11. novembra 2002.
