Vianoce sú výrazom vnútornej potreby uzrozumenia so svetom. Sú chvíľou v ktorej sa človek vymaní z času. Ten okamih je neskutočne krátky vyžaduje veľa námahy ale nikto si ho nedá vziať. Vianoce ostávajú v pamäti ako každoročný prísľub budúceho dojatia. Emocionálne sa vždy nanovo opakujú a stávajú sa súčasťou ľudského citu.
Vianoc sa neradno dotýkať otáznym slovom lebo to znamená dotýkať sa zážitkov. Pamätám si mnohé Vianoce a najviac tie keď tato s ujom Igorom skladali stavebnicu bagra hrali sa ako deti a my sme sa ich hre nemo prizerali. Nebol na ňom nápis dieťaťu v mužovi ale pokojne tam mohol byť. Pamätám sa na kapustnice a heidelbergery pri ktorých si mama vymieňala stráž so starou mamou a na Vianoce keď som sa nemo prizeral deťom pri skladaní zaoceánskeho parníka dedo sa z neho tešil ako dieťa a Alta si pri bombajkách menila stráž s omou. Pamätám si explozívnosť Vianoc 1989 keď som prišiel domov v noci celá rodina nemo hľadela na moju vyčerpanosť a akosi mi ju tichom uznala.
Vianoce sú okamihom družnosti. V Bratislave na Hlavnom námestí sú vôňou grogu vo Viedni na Ringstrasse vareného vína v Berlíne na Friedrichstrasse marcipánu. Obchody sú pred Vianocami plné váhavo odhodlaných ľudí. Televízia hlási rekordné nákupy na Vianoce stíši a vysiela namiesto pohrôm programy hladkajúce city a nerozrušujúce myseľ.
Vianoce sú prvou aj druhou slzou slzou citu aj gýča. Nemožno o nich takmer nič povedať bez toho aby sme neskĺzli do genre sentimental alebo ironizovania.
Sú však aj svedomím obce ktorá nedovolí zamrznúť bezdomovcom polievkou na námestí zbierkou pre hladné deti chvíľou priazne pre postihnutých. Nikdy nie je celkom jasné či sú väčšmi túžbou po svedomí alebo jeho hojením.
Vianoce sú sviatkom domova. Pracoviská po všetkých kapustnicach osamejú obchody sú prázdne ulice a námestia potemnejú omša sa stáva tichou polnočnou predzvesťou novoročných prskaviek a rakiet.
Vianoce sú stelesnením spolupatričnosti. Pre každého znamená to ťažko skúšané slovo niečo iné. Pre niekoho plamenné slová o sociálnom cítení pre iného konkrétnu prácu. Pre niekoho vianočné podarúnky pre iného schopnosť postarať sa o tých najbezmocnejších. Pre niekoho rozdeľovanie a prerozdeľovanie pre iného šancu na prácu ako základ dôstojnej ľudskej existencie. Pre niekoho delegovanie zodpovednosti na druhých pre iného na seba rodinu a najbližšie okolie. Pre niekoho ponížené šikanovanie pre iného ústretovosť úradov a poisťovní. Pre niekoho ochranu pre zlodejov pre iného ochranu pred zlodejmi. Pre niekoho posedávanie v čakárniach pre iného dobrú službu. Pre všetkých Vianoce.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 23. decembra 2006.
