title=Svoju kandidatúru na post predsedu kraja zvážil až na poslednú chvíľu keď už bolo jasné že pravica sa na spoločnom kandidátovi nedohodne. O tom kto do prípadného druhého kola volieb šéfa VÚC postúpi proti favorizovanému Trebuľovi rozhodnú teda samotní voliči.

Opakovane sa vám nepodarilo získať post rožňavského primátora myslíte že v tomto “krajskom derby” máte väčšie šance?

Ani pri rozhodovaní kandidovať na funkciu primátora ani pri rozhodovaní kandidovať na funkciu predsedu KSK nehrala žiadnu rolu úvaha o tom či mám alebo nemám šancu. Kandidoval som a kandidujem preto že nie som spokojný s tým ako fungujú niektoré inštitúcie a pretože nevidím kandidáta ktorý by zastupoval moje názory na to ako tieto inštitúcie majú fungovať a bol by zároveň dostatočne dôveryhodný. A zároveň som vnímal že medzi občanmi vládne podobná nespokojnosť. Preto im chcem svojou kandidatúrou ponúknuť alternatívu k súčasnému predsedovi KSK. Každý z nás má na výber: buď donekonečna hundrať že nič nefunguje alebo skúsiť urobiť niečo preto aby to fungovalo. Ja som sa rozhodol skúšať veci meniť. Preto kandidujem nielen na funkciu predsedu KSK ale aj na funkciu poslanca Zastupiteľstva KSK. Obe funkciu dávajú možnosť veci meniť k lepšiemu.

Nejde len o ďalšie zviditeľnenie vášho mena resp. značky OKS?

Nemám pocit že by moje meno bolo málo viditeľné a že by som potreboval ho nejako viac zviditeľniť. Na druhej strane každý člen akejkoľvek strany by sa mal snažiť o pozitívne zviditeľnenie svojej strany. Pod pozitívnym zviditeľňovaním svojej strany si nepredstavujem dámske jazdy do Petrohradu alebo dosádzanie svojich rodinných príslušníkov do funkcií.

Netrieštia sa tým ešte viac hlasy pravicových voličov aj s ohľadom na predpokladanú nízku voličskú účasť v týchto voľbách?

Výhoda volieb predsedu KSK je v tom že je dvojkolová. Ak v prvom kole žiadny kandidát nezíska nadpolovičný počet odovzdaných hlasov do druhého kola sa dostanú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Je viac ako pravdepodobné že súčasný predseda KSK Zdenko Trebuľa (Smer-SD) sa dostane do druhého kola. Dvojkolový systém dáva možnosť voličom vybrať v prvom kole kandidáta ktorý má dôveru najvyššieho počtu voličov a tohoto v druhom kole môžu podporiť aj voliči ostatných pravicových kandidátov ktorí v prvom kole neuspejú.

Nie je mojou vinou ani vinou Občianskej konzervatívnej strany že “veľké” parlamentné pravicové strany sa za niekoľko mesiacov neboli schopné dohodnúť na jednom silnom a dôveryhodnom kandidátovi na predsedu KSK. A žiadna z týchto strán na krajskej úrovni nepožiadala OKS o podporu svojho kandidáta.

Mimochodom pred štyrmi rokmi mala pravica jedného spoločného kandidáta a ani to jej nepomohlo a kandidát Smeru vyhral už v prvom kole. Na druhej strane v roku 2005 mali stredo-pravé strany až štyroch kandidátov a jeden z nich sa dostal do druhého kola.

A pokiaľ ide o trieštenie “pravicových hlasov” túto otázku treba položiť predstaviteľom strany Most-Híd ktorá sa tvári ako pravicová a podporila kandidatúru člena Smeru.

S akými programovými prioritami chcete osloviť voličov nielen v našom volebnom obvode?

S rovnakými ako som oslovoval voličov v primátorských voľbách. Väčšia transparentnosť a efektívnosť využívania peňazí a majetku KSK. Používanie fiančných prostriedkov na to čo potrebujú občania a nie rôzne záujmové skupiny. Napríklad v Rožňave KSK investoval spolu s mestom do výstavby mestskej haly v skutočnosti do telocvične gymnázia ktorej efektívne a zmysluplné využívanie je otázne. Na druhej strane vieme v akom stave sú Šafárikova a Štítnická ulica ktoré sú v majetku a správe KSK.

A pridal by som aj dôraz na to aby do organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK boli prijímaní zamestnanci na základe objektívnych kritérií a nie na základe známostí. Myslím že minimálne v Rožňave a okolí ľudia vedia o čom je reč. Ale v tomto prípade bude potrebná aj zmena na miestach poslancov ktorí zastupujú okres Rožňava v KSK. Dúfam že aj tu sa občania – voliči postarajú o výraznú obmenu.

Ako sa pozeráte na funkciu VÚC resp. ich možnú reorganizáciu napr. na menší alebo naopak väčší počet?

Mal som to šťastie že v rokoch 1999-2000 som pracoval ako programový manažér v projekte Technická pomoc reforme verejnej správy v Slovenskej republike. Tento projekt financovaný z programu Európskej únie Phare poskytoval odbornú pomoc vtedajšiemu splnomocnencovi pre reformu verejnej správy Viktorovi Nižňanskému. Experti ktorých prácu som manažoval pracovali práve na vytvorení regionálnej samosprávy. Takže viem že expertný návrh územného a správneho usporiadania SR bol na vytvorenie 12-tich samosprávnych krajov. Tento odborne zdôvodnený návrh bol však zmetený zo stola politikmi jednej z vtedajších koaličných strán a zrealizovaný bol model 8 krajov ktoré však nie sú prirodzenými regiónmi. Azda najmarkantnejšie je rozdelenie Spiša do dvoch samosprávnych krajov. To je podľa môjho názoru jeden z dôvodov nízkej účasti voličov na regionálnych voľbách – že veľká časť voličov sa nevie identifikovať s týmito krajmi.

Regionálne identity ľudí sú totiž Gemer Spiš Zemplín atď. Takže ja osobne by som privítal zásadnú reformu regionálnej a tiež miestnej samosprávy pričom by nešlo iba o počet krajov ale aj o ich kompetencie a spôsob kreovania ich orgánov.

Rozhovor bol uverejnený dňa 29. septembra 2013 na spravodajskom portáli infoROŽŇAVA a nájdete ho tu.

Comments

Komentáre