Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „ministerstvo) predložilo v pondelok 9. júla 2012 do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh novely“).
Návrh novely ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2013 obsahuje viaceré problematické ustanovenia ktoré budú mať za následok zníženie pružnosti trhu práce zvýšenie nákladov podnikateľskej sféry a zhoršenie podnikateľského prostredia. Ide najmä o nasledovné navrhované zmeny týkajúce sa čl. I návrhu novely:
1. Zmena definície závislej práce (body 2 a 3)
2. Odstránenie možnosti dohodnutia dlhšej skušobnej doby (bod 12)
3. Znepružnenie uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú (body 14 až 16)
4. Odstránenie možnosti dohody o povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie (body 19 a 20)
5. Zavedenie povinnosti prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov (bod 34)
6. Zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného (body 35 a 36)
7. Odstránenie možnosti dlhšieho pracovného času pre vedúceho zamestnanca (bod 43)
8. Odstránenie možnosti dlhšieho nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času na základe dohody so zamestnancom (bod 46)
9. Podmienenie zavedenia pružného pracovného času dohodou so zástupcami zamestnancov (bod 48)
10. Podmienenie práce nadčas objektívnymi dôvodmi aj v prípade záujmu zamestnanca (bod 50)
11. Obmedzenie práce nadčas (body 51 až 53)
12. Obmedzenie lehoty pre poskytnutie náhradného voľna (bod 60)
13. Podmienenie zmien v normách práce dohodou so zástupcami zamestnancov (bod 64)
14. Oslabenie pozície zamestnaneckých rád v prospech odborov (bod 77)
15. Odstránenie požiadavky reprezentatívnosti odborovej organizácie (bod 78)
16. Obmedzenie možností pre kolektívne dohody (bod 79)
17. Zvýhodňovanie odborárskych funkcionárov (bod 85)
1. Zmena definície závislej práce (body 2 a 3)
Ministerstvo navrhuje zmeniť definíciu závislej práce. Zo zákonnej definície sa navrhuje vypustiť že závislou prácou je práca ktorú vykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa „v pracovnom čase na náklady zamestnávateľa jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“. Zámerom návrhu je obmedziť zmluvnú voľnosť subjektov pri výbere pre nich najvhodnejšej právnej formy ich vzťahu a preferovať pracovnoprávny vzťah na úkor iných foriem (podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka). Ministerstvo navrhuje vypustiť zo Zákonníka práce ustanovenie podľa ktorého „Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ Táto úprava však bude mať len deklaratívnu povahu keďže subjekty si budú môcť aj naďalej upraviť svoj vzťah v rámci občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu hoci táto možnosť nebude v rámci Zákonníka práce explicitne uvedená.
2. Odstránenie možnosti dohodnutia dlhšej skušobnej doby (bod 12)
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo Zákonníka práce ustanovenie ktoré umožňuje v kolektívnej zmluve dohodnúť dlhšiu ako zákonom stanovenú dĺžku skušobnej doby. Súčasné znenie zákona stanovuje maximálnu dĺžku skušobnej doby na tri mesiace pre zamestnancov a šesť mesiacov pre vedúcich zamestnancov pričom v kolektívnej zmluve možno dohodnúť o tri mesiace dlhšiu skušobnú dobu pre obe kategórie. Navrhovaná zmena znemožní dohodnúť dlhšiu skušobnú v tých prípadoch keď by to viac zodpovedalo konkrétnym podmienkam práce u zamestnávateľa pričom aj v súčasnosti je dlhšia skušobná doba podmienená zakotvením v kolektívnej zmluve.
3. Znepružnenie uzatvárania pracovných pomerov na dobu určitú (body 14 až 16)
Ministerstvo navrhuje obmedziť možnosť uzatvárania pracovného pomeru na dobu určitú tým že sa z troch na dva roky skráti maximálna dlžka času na ktorý možno takýto pracovný pomer uzavrieť. Zároveň sa má skrátiť možnosť predĺžiť alebo opätovne uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú z možnosti „v rámci troch rokov najviac trikrát“ na „v rámci dvoch rokov najviac dvakrát“. Táto zmena sťaží zamestnávanie vo sférach kde dopyt po práci podlieha sezónnym alebo iným výkyvom. Zároveň sa navrhuje stanoviť aby sa všetky obmedzenia pracovného pomeru na dobu určitú vzťahovali aj na agentúry dočasného zamestnávania čo spochybňuje samotnú podstatu existencie týchto agentúr a vytvorí nepriaznivejšie podmienky pre získanie práce touto formou.
4. Odstránenie možnosti dohody o povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi náklady ktoré vynaložil na jeho prípravu na povolanie (body 19 a 20)
Ministerstvo navrhuje vypustiť možnosť aby zamestnávateľ uzavrel so žiakom strednej odbornej školy alebo stredného odborného učilišťa dohodu že ak žiak po skončení prípravy na povolanie nezotrvá v pracovnoprávnom pomere dohodnutú dobu tak „uhradí zamestnávateľovi primerané náklady ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu na povolanie v učebnom odbore alebo v študijnom odbore“. Dohodu o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa síce budú môcť naďalej uzavrieť avšak bez toho aby mal žiak povinnosť uhrádzať primerané náklady ktoré zamestnávateľ vynaložil na jeho prípravu v prípade že bývalý žiak túto dohodu nedodrží. V prípade takejto zmeny zákona nie je jasné aká sankcia by postihla zamestnanca v prípade nedodržania dohody. Ďalej sa navrhuje vypustiť prechod uvedenej povinnosti zamestnanca na iného zamestnávateľa v prípade že s ním zamestnanec uzavrie pracovný pomer počas doby trvania záväzku voči zamestnávateľovi ktorý prispieval na náklady na jeho prípravu na povolanie. Uvedené zmeny znížia motiváciu zamestnávateľov prispievať na prípravu žiakov stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Takáto zmena je v evidentnom rozpore so zámerom vlády vytvárať dobré podmienky pre rozvoj odborného školstva a poškodí aj prepojenie prípravy žiakov v rámci odborného školstva s praxou.
5. Zavedenie povinnosti prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov (bod 34)
Ministerstvo navrhuje zaviesť povinnosť zamestnávateľa prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Dať výpoveď alebo okamžite skončiť pracovný pomer je pritom možné zo strany zamestnávateľa iba zo zákonom stanovených dôvodov. Ak zástupcovia zamestnancov nebudú o návrhu zamestnávateľa ochotní rokovať môžu výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zablokovať na 10 dní aj bez akéhokoľvek dôvodu.
6. Zavedenie súbehu výpovednej doby a odstupného (body 35 a 36)
Ministerstvo navrhuje znovu zaviesť súbeh výpovednej doby a odstupného. Uvedená zmena zvýši náklady zamestnávateľov sťaží ukončovanie pracovného pomeru a tým aj zníži motiváciu zamestnávateľov vytvárať trvalé pracovné miesta. Návrh výrazne zhoršuje podnikateľské prostredie.
7. Odstránenie možnosti dlhšieho pracovného času pre vedúceho zamestnanca (bod 43)
Ministerstvo navrhuje odstrániť výnimku z najviac 48-hodinového priemerného týždenného pracovného času pre vedúcich zamestnancov. Výnimka by tak ostala v platnosti iba pre zdravotníckych zamestnancov. Uvedená zmena nezohľadňuje špecifický charakter práce vedúcich zamestnancov.
8. Odstránenie možnosti dlhšieho nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času na základe dohody so zamestnancom (bod 46)
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona možnosť aby sa zamestnanec dohodol so zamestnávateľom na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času na obdobie dlhšie ako štyri mesiace. Na obdobie kratšie ako štyri mesiace sa na tom môžu dohodnúť. Na obdobie dlhšie ako štyri mesiace je to podľa súčasného znenia zákona možné „po dohode so zástupcami zamestnancov a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov po dohode so zamestnancom“. To znamená že v prípade že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov nebude sa môcť na nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť ani v prípade že si to vyžadujú podmienky práce u zamestnávateľa a že s tým aj zamestnanec súhlasí.
9. Podmienenie zavedenia pružného pracovného času dohodou so zástupcami zamestnancov (bod 48)
Ministerstvo navrhuje aby zamestnávateľ mohol zaviesť pružný pracovný čas iba po dohode so zástupcami zamestnancov nielen po jeho prerokovaní s nimi ako doteraz. Pružný pracovný čas pritom umožňuje zamestnancom aby si v rámci zamestnávateľom stanovených limitov sami zvolili konkrétny čas výkonu ich práce. Ide o inštitút v prospech potrieb zamestnancov a neexistuje žiadny dôvod aby jeho zavedenie podliehalo súhlasu zástupcov zamestnancov.
10. Podmienenie práce nadčas objektívnymi dôvodmi aj v prípade záujmu zamestnanca (bod 50)
Ministerstvo navrhuje aby sa na práci nadčas mohol zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť „len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem“. Podľa súčasného znenia zákona sa táto podmienka vzťahuje iba na nariadenú prácu nadčas teda situáciu keď ju zamestnávateľ nariaďuje zamestnancovi. Podľa návrhu by podmienka musela byť spojená aj v prípade že sa obe strany budú chcieť na práci nadčas dobrovoľne dohodnúť. Ľuďom tak zákon bude brániť aby si zarobili viac tým že budú dlhšie pracovať.
11. Obmedzenie práce nadčas (body 51 až 53)
Ministerstvo navrhuje skrátiť maximálnu dĺžku nariadenej práce nadčas zo 150 na 100 hodín ročne. Zároveň už nemá byť možné v kolektívne zmluve dohodnúť predĺženie maximálnej ročnej dĺžky nariadenej práce nadčas až na 250 hodín ako doteraz. Celková maximálna dĺžka práce nadčas ročne sa pre vedúcich zamestnancov má skrátiť z 550 hodín ročne na 400 (na súčasnú úroveň ostatných zamestnancov). Uvedené zmeny zhoršia podnikateľské prostredie lebo sťažia zamestnávateľom možnosť pružne reagovať na zmeny v potrebe práce.
12. Obmedzenie lehoty pre poskytnutie náhradného voľna (bod 60)
Ministerstvo navrhuje skrátiť lehotu na poskytnutie náhradného voľna za prácu nadčas z dvanástich mesiacov na tri mesiace. Uvedená zmena predstavuje ďalšiu zbytočnú reguláciu ktorá bude zamestnávateľom sťažovať možnosť pružne reagovať na zmeny v potrebe práce.
13. Podmienenie zmien v normách práce dohodou so zástupcami zamestnancov (bod 64)
Ministerstvo navrhuje aby zamestnávateľ mohol zavádzať a meniť normy práce až po dohode so zástupcami zamestnancov a v prípade nedohody by mal rozhodovať inšpektorát práce. Podľa súčasného znenia zákona je zamestnávateľ povinný zavádzanie a zmeny noriem práce so zástupcami zamestnancov iba prerokovať. Stanovovanie noriem práce by pritom malo byť výsostnou kompetenciou zamestnávateľa keďže ide o súčasť riadenia podniku.
14. Oslabenie pozície zamestnaneckých rád v prospech odborov (bod 77)
Ministerstvo navrhuje oslabiť pozíciu zamestnaneckých rád v prospech odborov. Ak pôsobia popri sebe u jedného zamestnávateľa má zo zamestnaneckých rád na odbory prejsť spolurozhodovanie a zamestnanecké rady majú stratiť právo na kontrolnú činnosť ktorá by ostala len v kompetencii odborov.
15. Odstránenie požiadavky reprezentatívnosti odborovej organizácie (bod 78)
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona podmienku že ak chce odborová organizácia zastupovať všetkých zamestnancov musí preukázať že „najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa je odborovo organizovaných v tejto odborovej organizácii ak o to zamestnávateľ požiada do 30 dní odo dňa kedy odborová organizácia písomne informovala zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia“. Voľba členov zamestnaneckých rád pritom ostáva podmienená hlasovaním najmenej 30 % zamestnancov zamestnávateľa. Uvedená zmena predstavuje ďalšie zvýhodnenie odborov pred zamestnaneckými radami.
16. Obmedzenie možností pre kolektívne dohody (bod 79)
Ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona možnosť dohodnúť v kolektívnych zmluvách podmienky odchýlne od zákona aj v tých prípadoch kde to doteraz bolo možné. Uvedená zmena je výrazom snahy nadradiť štátnu reguláciu nad dohodou zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov ktorá viac zohľadňuje konkrétnu situáciu v podniku.
17. Zvýhodňovanie odborárskych funkcionárov (bod 85)
Ministerstvo navrhuje zmeny v povinnosti zamestnávateľa poskytovať pracovné voľno na výkon funkcie v odborovom orgáne a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Podľa súčasného znenia zákona môže ísť o voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy podľa návrhu už iba s náhradou mzdy. Návrhom sa má zaviesť minimálna dĺžka takéhoto pracovného voľna pre prípad že nedôjde k dohode o jeho dĺžke medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
/i
