Toto nie je čas na bilanciu. Toto je čas na bodku. O týchto voľbách sa popísalo všeličo. Napríklad že ich výsledok bol spravodlivý. Možno že bol trestom pre stredopravé strany. Ale celkom iste bol nespravodlivý pre ľudí ktorí nám dali v roku 2010 šancu. Bývalo to dvadsať rokov tak že reformní politici burcovali voličov. V roku 2010 prvý raz naliehavo zaznel hlas reformných voličov a politici sa naň vykašľali. Premárnili sme túto šancu trestuhodne preto ten trest. Tie dva roky boli časom opotrebovaných politikov. Akoby všetky cnosti spotrebovali vo vlastnom egoizme a nevraživosti.
Hovorí sa o generačnej výmene. Vymieňajú a recyklujú sa politické strany a hnutia. Z tých čo tu boli v roku 1989 ostalo jediné KDH. Všetky ostatné vznikli po roku 2000. SMER SDKU SaS MOST-HÍD OĽaNO. Existuje tu takmer nulová kontinuita jediná spočíva v rýchlosti s akou si noví politici osvojujú nectnosti starých. Nové strany sa formujú v starých hnuťáckych ľavicových stredových a pravicových kadluboch ešte nevychladnutých po tých čo v nich doslúžili. Len je v nich čoraz viac mocenskej zvrátenosti a čoraz menej pôvodného étosu. Ľudia časom lož prehliadnu. Lenže polčas rozpadu bol u Mečiara dvadsať rokov u Dzurindu pätnásť a koľko bude u Matoviča?
Znovu tak ako v roku 2006 sa ozývajú hlasy že to nebude s poučeným Ficom až také zlé. Nejde však len o spôsoby. Obsadenie Slovenska od podlahy po plafón ktoré je napokon starým rakúsko-uhorským zvykom bude tentoraz zrejme menej hlučné ale o to dôslednejšie. Pre verejných intelektuálov ktorí v skutočnosti nikdy neopustili ľavicové brehy len sa im nepáčilo to prezrádzajúce spojenie so starým režimom a brutálne maniere (ktorým sa v lepšej spoločnosti hovorí zvukomalebne rustikálne) to stačí. Aj ich napokon upokojuje hlavné heslo dňa – ilúzia istôt v časoch neistôt.
Nikdy som nechcel byť verejným intelektuálom. Verejný intelektuál sa domáha vplyvu a moci bez zodpovednosti. O zhubnej korupcii vzťahov a názorov publicistov verejných intelektuálov a politikov sa v antikorupčnej kampani nehovorilo. Iste nemá shakespearovské rozmery doby ktorá sa vymkla z kĺbov je taká našská domácka ale neplatnosti daného slova nelojálnosti lži odpadlíctva zrady podlosti nebolo po novembri 1989 nikdy toľko ako dnes. To nie je koniec sveta len koniec jednej epochy na Slovensku v ktorej napokon nič nebolona svojom mieste. A začiatok novej. To nie je bilancia len bodka.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 19. marca 2012.
