Priebeh antigorilých protestov je ako z učebnice facebookových hnutí. Vyznačuje ich schopnosť akcie pri veľkom protestnom potenciáli rýchlosť s akou dospejú do vrcholného bodu a rovnako rýchle odznenie. Sen o novej revolúcii bol falošný. November 1989 sa postavil proti násiliu komunistickej moci a za základné ľudské slobody. Radikalizácia antigorilieho protestu by znamenala likvidovanie práve tohto sveta ľudských slobôd. Nič také sa nestalo. Prvé anarchistické a antidemokratické heslá nahradili oprávnené požiadavky pohybujúce sa v rámcoch štandardnej liberálnej demokracie: vyšetrenie korupčnej kauzy Gorila boj proti skorumpovanému súdnictvu a Štefanovi Harabinovi ako jeho stelesneniu otázka volebného systému problém záväznej platnosti referenda jeho rozsahu a kvóra. Na nich sa však revolúcia anarchie teroru a násilia postaviť nedá. Organizátorom antigorilých protestov tak vďačíme nielen za výbuch protikorupčného protestu ale aj za to že vycítili hranicu medzi slobodným protestom a antidemokratickým násilím a neprekročili ju.
Antigorilie protesty však ukázali ešte niečo nepredvídané. Igor Matovič na rozdiel od organizátorov protestov túto hranicu nepochopil. Myslel si že ide o permanentnú revolúciu a ak chce vydržať s dychom až do volieb musí byť najradikálnejší. Ľudia Novembra 1989 sa v jeho rétorike premenili na vykopávky a mastodontov.
Radikalizácia však v tomto prípade znamenala prekročenie demokratických mantinelov. Jeho požiadavka na lustráciu kandidátky detektorom lži sa zakladala na stihomame a konšpiratívnom myslení znamenala kriminalizáciu politiky a otvorila dvere vzájomnému udávaniu. Nehovoriac už o faktickej nemožnosti odpovedať na otázku na ktorú sa na detektore lži odpovedať nedá. Preto sa stal napokon Igor Matovič prvou obeťou vlastného nápadu keď verejne udal jedného z najvýznamnejších neurochirurgov ktorý operoval jeho otca. Ale porušil aj elementárnu lojalitu voči kandidátom. Najprv verejne potvrdil že nebude vyžadovať účasť na detektore lži lebo počas hry sa nemajú meniť pravidlá potom sa rozhodol túto požiadavku nastoliť napriek tomu či práve preto lebo vedel že je pre časť kandidátky z principiálnych dôvodov neprijateľná.
Igor Matovič ukázal na rozdiel od antigorilých protestov že neuznáva hranicu medzi slobodnou a nedemokratickou politikou. V honbe za radikálnymi hlasmi sa zbavil nezávislých lídrov a politikov a kandidátku rozbil. Ostal mu bezprizorný program pavučina lží a detektor na každý deň spolu s Alojzom Hlinom ktorý nikdy nijaký program nepotreboval a jeho jedinou otázkou bolo či môže vojsť do Krupiny na bielom koni. Povedal som mu že môže pokiaľ nebude nahý. Teraz už môže vstúpiť na bielom koni do Krupiny aj nahý. Ostane to len zlou anekdotou.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 20. februára 2012.
