Kauza pozemky ukázala ako dnes naozaj vyzerá koalícia a čo je pre premiéra Fica sociálne cítenie.
Na dobiehajúcu vládnu krízu je dobré pozrieť sa z mocenského a straníckeho pohľadu. Za rok a pol sa totiž opotrebovala súdržnosť vládnej koalície a podstatne zmenila jej konštelácia. Stačí sa pozrieť na výskumy verejnej mienky a na deklarovaný Ficov cieľ vládnuť po budúcich voľbách sám alebo maximálne s jedným koaličným partnerom.
Robert Fico expanduje. Nemá záujem konkurovať Slotovi stačí keď ho kryje. Chce pohltiť celú ľavicu ako o tom svedčí náhle zozelenenie neočakávané vzhľadom na jeho reálne postoje k ekológii a k energetike ale pochopiteľné vzhľadom na cenu zelenej značky.
Fico však chce najmä pohltiť Mečiarovo HZDS. Výhliadky sú dobré. Pre voliča ide napokon o výmenu starého výbehového modelu demagóga za nový. Mečiar je dnes politickým dolníkom. Stojí pred neriešiteľným problémom. Predčasné voľby by ho dostali od válova ktorý s takou maštalnou noblesou predviedol jeho exminister a umožnili by pohodlnú vládu Fica bez HZDS a podľa Putinovho vzoru možno aj bez SNS. Slota je vo Ficovej hre horníkom s ktorým treba pre istotu rátať ale v prípade potreby sa ho možno zbaviť.
Zotrvávanie vo vláde však vedie k strate pozícií a v konečnom dôsledku k odchodu HZDS z politickej scény. Preto musí Mečiar so zaťatými zubmi balansovať na hrane medzi odchodom a zotrvaním a je len otázkou času či jeho percentá pohltí skôr Fico alebo mu definitívne prasknú nervy.
V tom spočíval stranícky rozmer kauzy pozemkov vo Veľkom Slavkove. Keďže si to opozícia včas neuvedomila hrala rolu zeleného guľového a žaludného kráľa.
Kauza však mala pre Fica jeden nezamýšľaný dôsledok. Poukázala na skutočný rozmer toho čo nazýva sociálnym cítením. Súkromná vinica pána Roberta nie je výnimočná. Patrí medzi špekulatívne kúpy bacovsko-koncošovských čias či súkromné alebo štátne ako v prípade neďalekého svahu a nekalých praktík Ficovho nominanta Rozina na ktoré by si mal pán premiér riadne posvietiť.
A v tom je jadro veci. Nejde ani tak o to či ide v tejto chvíli o vinohrad alebo o stavebný pozemok. Ficov problém spočíva v tom že ako každý demagóg vodu káže a víno pije. Jednoducho povedané jeho sociálne cítenie sa týka najmä vlastného vinohradu a matkinho bytu. Pri nich sa však správa rovnako ako politici na ktorých metá hromy-blesky. Čo sa týka lákavej kúpy pod trhovú cenu jednoducho neodolal. Nie je nijakou výnimkou ale rovnako zamazaným politickým dieťaťom svojej doby.
Fico je túz ale nie eso. Esom môže byť len preto že opozícia sa nesústreďuje na jeho sociálnu demagógiu ktorou prekrýva všetky reálne problémy svojej vlády.
Pritom má dosť príležitostí. Napríklad venovať sa novému návrhu stavebného zákona ktorý naďalej zatvára oči pred čiernymi stavbami. Reforme vzdelávania v ktorom Slovensko podľa čerstvej správy Pisy klesá do európskeho prepadliska. Dodržiavaniu základných ľudských práv. Spojeneckej lojalite v otázke Kosova. Euru ktorého zavedenia sa bojí celá verejnosť. Alebo Ficovej role Putinovho trójskeho koňa v Európskej únii.
Aby si mohol Fico čo najskôr splniť sen venovať sa po konci politickej kariéry vinohradníctvu.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 27. decembra 2007.
