Vláda síce s protestujúcimi lekármi vyrokovala potupnú a zlú dohodu ale vládne strany ju nehodlali dodržať. Podobne sa správal napríklad Vladimír Mečiar.
Ide o zásadu pochádzajúcu z rímskeho práva (Ulpianus) platiacu dodnes v modernom medzinárodnom obchodnom aj občianskom práve znamenajúcu jednoducho že „dohody treba dodržiavať“. Toto patrí do všeobecnej kultúry právneho štátu a malo by patriť aj do politickej kultúry. Že to tak nie je nás politici denne presvedčujú.
Ako inak možno komentovať fakt že vláda zastúpená premiérkou uzavrela dohodu s protestujúcimi lekármi ktorú potom nehodlali dodržať a ani nedodržali. Nič na tom nemení fakt že memorandum ako túto dohodu nazvali bolo potupné chaotické a dehonestujúce.
Vládni vyjednávači vedení možno aj osobnými ambíciami kandidovať v parlamentných alebo prezidentských voľbách dohodli hlúposť ale dôležité je ako sa vládne strany zachovali. Svojím nehlasovaním v parlamente keď obsah dohody dostal zákonnú podobu potvrdili že pacta sunt non servanda.
Reči ministra Uhliarika o slobodnom mandáte vládneho poslanca mali asi takú kvalitu ako keď Ján Figeľ vyhlásil že Uhliarik si vlastne zaslúži ocenenie. Pritom títo slobodní poslanci za dvadsať mesiacov poschvaľovali toľko nezmyslov ako sa nepodarilo predtým spolu za dvadsať rokov.
Korene fiaska
Nedodržiavanie dohôd v politike zaviedol Vladimír Mečiar ktorý sa navyše opakovane nechal prichytiť pri klamstve. Pokračoval v tom Mikuláš Dzurinda. Spomeňme si len na kauzu SDK a vznik SDKÚ. Nielen nedodržal ani elementárne dohody voči svojim partnerom s ktorými SDK založil ale ani voči koaličným partnerom čo viedlo v podstate k ich zániku. SDĽ SOP DÚ DS ANO a možno aj SaS.
Zaplatili za to že Dzurinda nehľadá nových voličov na strane politického oponenta súbojom ideí ale u svojich koaličných partnerov rôznymi intrigami. A ak sa spojí s takými ľuďmi ako je napríklad Ľudovít Kaník ktorého najprv nechal ako prezidenta FNM nahrávať potom ho odtiaľ vyhnal aby keď bol krátko predsedom DS sa s ním dohodol na odkúpení strany a urobil ho ministrom a potom ho znova vyhodil.
Nedodržanie dohôd s Radičovou založilo korene fiaska podobného tomu ako keď si niekto odreže na strome haluz na ktorej sedí. S tým rozdielom že nepadol jeden ale celá vláda.
Asi iba Dzurindovi vyhovujú predčasné voľby pretože opakovane v SDKÚ nepoužijú svoje dohody – v tomto prípade stanovy – a neurobia riadne primárne voľby ale kandidátov vzhľadom na nedostatok času vyberá v podstate Dzurindovi oddané prezídium.
Sestry a lekári
A tí poslanci SDKÚ ktorí sú kdesi ďaleko vzadu a chcú sa prekrúžkovať dopredu neurobia zasa nič iné iba porušia dohody. Napríklad Kaník ktorý chce dohodu Radičovej so sestrami o zlepšení ich platovej situácie hlúpo porušiť tým že ju rozšíri o ďalšie tisíce zamestnancov bez zvýšenia sumy.
Sestry majú dostať výrazne menej ako bolo dohodnuté pretože si chce podkúpiť voličov aby ho krúžkovali. Sestry na rozdiel od lekárov nemajú ani silu ani odbory a ani odvahu niečo radikálne urobiť najmä preto že často s príjmom 400 – 500 eur hrubého mesačne sú jedinými živiteľkami rodiny. Nehovoriac o tom že sestry by nikdy pacientov neopustili.
Jediný kto dohody akože neporušuje je Robert Fico. Nie preto že by to nevedel robiť ale preto že má iba jednu ambíciu. Vládnuť železnou rukou ktorá dohody ani nepozná. A táto sa mu v marci takmer určite naplní.
Autor je bývalý minister zdravotníctva a predseda Programovej rady OKS.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 23. decembra 2011.
