Európska debata o eurovale a zmene Lisabonskej zmluvy je argumentačne celkom pomýlená. Charakterizuje ju hystéria ako výraz bezmocnosti a bezradnosti. Práve preto sa vždy končí útekom dopredu. Keď nestačila jednorazová finančná pomoc Grécku cez Euroval 1 pokojne sa poruší Lisabonská zmluva ktorá takýto typ finančnej pomoci ako trvalý nástroj zakazuje.
Len čo sa ukázalo že nebude stačiť ani Euroval 2 začala nemecká kancelárka s francúzskym prezidentom nahlas uvažovať (a vyzeralo to skôr ako príkaz všetkým štátom eurozóny) o ceste k európskej hospodárskej vláde a jednotným eurodaniam. Nenazvali to rovno cestou k európskemu superštátu lebo si to ako predstavitelia demokraticky zvolených vlád svojich krajín nemôžu dovoliť ale nemecký exkancelár Schröder (t.č. v službách ruského Gazpromu) to povedal na plné ústa.
Pravdu povediac je to hrozivá diskusia. Svojimi konštrukciami úplne obchádza demokratickú legitimitu európskych štátov. Neviem do akej miery si to konštruktéri uvedomujú ale siahajú na samotnú podstatu európskych demokratických slobôd. V pretekoch s časom naráža pritom najmä nemecká kancelárka na hranice nemeckej ústavy a na stále klesajúci počet vládnych poslancov ochotných hlasovať za euroval 2 v nemeckom parlamente. Aj verejná mienka sa totálne obrátila proti rozširovaniu eurovalu a žiadny politik ju nemôže celkom ignorovať.
Bez ohľadu na nemeckú situáciu má celá diskusia čoraz dobrodružnejší a nezodpovednejší charakter. Aká je to diskusia v ktorej sa má za každú cenu stále nového porušovania dohôd zachraňovať v eurózone Grécko a pritom sa hrozí strašnými trestami za prípadný rozpad eurozóny štátom ktoré sa ako Slovensko usilujú bojovať proti dlhom a dlhom dlhov? To je absurdné prevrátenie akejkoľvek čo len trochu racionálnej logiky. Aká je to diskusia ktorá dnes už celkom neobalene a neomalene hovorí o európskom jadre a periférii? Sú naši stredoeurópski susedia Česko Poľsko Maďarsko ktorí nie sú v eurozóne pre to menej cenní ako my? Môžeme si dovoliť čosi také čo len vypustiť z úst?
Nie som priateľom búchania sa do pŕs. Diskusia je zložitá a rozhodovanie ťažké. Som za vecné a pokojne artikulované stanoviská a postoje. Ale neviem si predstaviť že by kancelárka Merkelová označila poslancov nemeckého parlamentu ktorí zvažujú že budú hlasovať proti eurovalu 2 za škodcov krajiny ako to robí u nás Béla Bugár. Nikdy by som si nedovolil hovoriť o niekom len pre rozdielny názor že je škodcom krajiny. Ako hovorí klasik – demokracia je diskusia. Nie nadávanie.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 12. septembra 2011.
