V roku 2001 vyšla prelomová publikácia Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989 editorov Františka Mikloška Gabriely Smolíkovej a Petra Smolíka.
Mapovala politické procesy násilné odvlečenia do Sovietskeho zväzu pracovné tábory nútenej práce pomocné technické prápory prenasledovanie kresťanov akciu JUH Akciu B ilegálne úteky z Československa formy nátlaku a represií v procese kolektivizácie likvidáciu živnostníkov perzekúcie roľníkov a učiteľov.
Francúzska Čierna kniha komunizmu odhaduje že v dôsledku zločinov komunizmu prišlo o život v ZSSR 20 miliónov ľudí v Číne 65 miliónov vo Vietname 1 milión v Severnej Kórei 2 milióny v Kambodži 2 milióny vo východnej Európe 1 milión v Latinskej Amerike 15 000 v Afrike 17 milióna v Afganistane 15 milióna.
To sú historicky nevídané čísla a hrozné zločiny. Pomenované ako zločiny komunizmu. Rovnako sú pomenované ako zločiny fašizmu desiatky miliónov obetí genocídy a vrážd nacizmu a jeho odrôd. To nie je otázka historickej interpretácie ale elementárnych faktov ktoré sa v celom slobodnom spoločenstve chápu ako všeobecne uznaná pravda. Ich popieranie spochybňovanie a ospravedlňovanie je potom donebavolajúcou spoločensky nebezpečnou lžou. Práve výnimočnosť a historická ojedinelosť týchto zločinov viedla v slobodných štátoch ktoré majú vlastnú historickú skúsenosť s fašizmom a komunizmom k prijatiu zákonov proti popieraniu zločinov fašizmu a komunizmu. Známy popierač holokaustu anglický historik David Irving bol napokon odsúdený na tri roky väzenia v Rakúsku a nie v totalitnom či autokratickom štáte.
Možno viesť diskusiu o tom či má byť u nás sloboda slova absolútna alebo má mať nejaké obmedzenia. To je vec názoru a argumentácie. Môj názor je taký že sloboda slova má mať u nás vzhľadom na historickú výnimočnosť (singularitu) fašizmu a komunizmu výnimočný rámec lebo popieranie zločinov komunizmu a fašizmu je obludné tak ako boli obludné ich zločiny.
.omyl Kamenca a Kováča
Ak však historik Ivan Kamenec chápe zákon ktorý trestá popieranie spochybňovanie a ospravedlňovanie zločinov fašizmu a komunizmu ako reglementovanie histórie a píše že je charakteristické v prvom rade pre totalitné režimy (SME 12. júla 2011) mýli sa rovnako ako jeho kolega Dušan Kováč. Nejde o interpretáciu ale o uznanie všeobecne prijatých faktov nejde o reglementovanie historického výskumu čiže úradný dozor nad históriou ktorého sa možno obávajú a je vylúčené aby zákony o popieraní zločinov komunizmu a fašizmu mohli byť prijaté v totalitných režimoch. Fašistické režimy hovorili rady o zločinoch komunizmu ale likvidovali každého kto hovoril o zločinoch fašizmu komunistické režimy hovorili rady o zločinoch fašizmu ale likvidovali každého kto hovoril o zločinoch komunizmu. V tom boli oba režimy dvoma stranami tej istej totalitnej mince.
Jednoduchý paragraf schválený v slovenskom parlamente trestajúci popieranie zločinov fašizmu a komunizmu mohol byť prijatý len v slobodnej spoločnosti vedomej si svojej historickej zodpovednosti: „Kto verejne popiera spochybňuje schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny podobného hnutia ktoré násilím hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
Viem prečo sa proti trestu za popieranie zločinov fašizmu a komunizmu postaví poslanec velebiaci prezidenta vojnového Slovenského štátu. Rozumiem prečo sa s chabým odôvodnením že nie je jasné čo je komunizmus bránia proti zákonu poslanci strany Smer či mladí socialistickí kryptokomunisti. Ak to nevedia nech si pozrú publikáciu o zločinoch komunizmu. Nechápem však čo v takejto spoločnosti robia Ivan Kamenec a Dušan Kováč. Od popierania zločinov fašizmu a komunizmu vedie totiž priama cesta k buste Ferdinanda Ďurčanského proti ktorej sa ozývajú oprávnené protesty. Ja proti nej protestujem tiež rovnako ako protestujem proti bustám vysokých funkcionárov komunistického režimu lebo som proti verejnému zvečňovaniu exponentov režimov dopúšťajúcich sa genocídy a zločinov proti ľudskosti.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 1. augusta 2011.
