Literárny vedec predseda OKS a spolupracovník .týždňa Peter Zajac hovorí že je od roku 1989 pracovne dvojdomý a tým stratil to najpotrebnejšie na pestovanie svojich nerestí – čas. Začali sa parlamentné prázdniny a on sa najviac teší na písanie o Jánovi Kollárovi.
Čítanie je návyk
Čítanie pre mňa nie je práca čítam rád. Som obeťou nakupovania kníh lebo v jednej chvíli ich počet prerastie možnosť že sa v knižnici viem ešte vyznať. Stáva sa mi že viem že mám určite doma nejakú knižku neviem ju nájsť ani Alta ktorá má lepší prehľad ako ja a potom si ju idem požičať z knižnice. Nemám to srdce knihy vyhadzovať. Ani nie preto že by bola každá taká dobrá ale hovorím si že možno ju budem potrebovať ako negatívny príklad.
Skáčem do reči
Rád sa rozprávam ale v malom okruhu ľudí. Keď je v tom veľmi veľa ľudí tak už je to prekrikovanie. Dosť často mi hovoria kamaráti a kamarátky najmä tá kamarátka s ktorou žijem už dosť dlho že skáčem ľuďom do reči. Každý si hľadá svoj moment keď môže vstúpiť do debaty len niekedy vstúpi troška priskoro.
Paradajky jem na kilá
Veľmi rád nakupujem zeleninu a ovocie paradajok by som pojedol bárskoľko. Aj jahody. Alta študuje všetky možné veci o stravovaní a vraj chránia pred rakovinou organizmus si to inštinktívne vyžaduje. Chodieval som kedysi veľmi často na trh aj do Drevenej dediny na Žilinskej s Vladom Bednárom sme si tam vždy dali pár deci vína.
bondy bondy srab srab
Bol som vášnivým hráčom preferansu. Mali sme partiu starších pánov kolega Ivan Kusý a Pišta Gál strýko Egona a Fedora. Ivan nemal rád prázdne reči. Hovoril že pri preferansi sa nepolitizuje netára držal nás skrátka. Preto sme prestali po ´89 hrať lebo sme začali politizovať. Pištovi Gálovi vypadli karty z ruky a odobral sa do nebies za ním Ivan Kusý takže im tam odkazujem: bondy bondy srab srab.
Momentálne nefajčím
Už nehovorím že som prestal iba že v tejto chvíli nefajčím. Jedného dňa som si povedal že teraz nemusím a zatiaľ ma to znovu nechytilo. Nikdy som nepil ani nefajčil zo stresu pre mňa je to skôr znak pohody. Už nás vyhodili odvšadiaľ pomaly nieto kde fajčiť. Neboli sme generácia tvrdých a mäkkých drog popíjali sme alkohol a fajčili v tom sme už asi ľudia odchádzajúceho sveta aspoň čo sa týka fajčenia.
Blúdim mysľou
Mám skúsenosť s akupresúrou že to uvoľňuje telo aj myseľ. Uvoľnená myseľ je to najlepšie na svete blúdi si kade sa jej chce. Otvárajú sa a prepájajú dráhy vznikajú asociácie a nápady. Najlepšie sa rodia medzi spánkom a bdelým stavom vtedy si to treba zapísať a tak aby človek vedel čo si to zapísal. Občas si človek myslí že vymyslel bohvie čo potom sa otrasie a zistí že nič nevymyslel. Teším sa z toho že ešte stále mám nápady.
Mám tik na perá
Strácam a nachádzam perá. Niekde prídem vidím pero začnem ním písať občas si ho strčím do vrecka preto mám slabosť na Václava Klausa a potom ho strácam to je taký kolobeh pier v prírode. Rád píšem dobrým perom najradšej by som mal také s ktorým sa dá písať poležiačky. Preto sa vraciam k ceruzkám. Fascinovalo ma aké sú dnes krásne na staré kolená ich možno začnem zbierať dobre zastrúhané kúpil som si aj strúhadlo. Hovoríte že také perá vymysleli pre kozmonautov? Jéj už aspoň viem po čom mám túžiť. Odteraz túžim po pere astronautov.
Elena Akácsová. Pôvodne publikované v týždenníku .týždeň dňa 18. júla 2011.
