V dome vo Vinosadoch vládla južná letná atmosféra. Výhľad do ošetrovanej záhrady s oleandrami a levanduľou sa končil obrobeným poľom na striešku letnej terasy klopkal predletný dážď.
Domáci pán brat Zuzany Čaputovej rozlieval víno a nezabudol spomenúť značku druh a ročník. Bavili sme sa – ako ináč – o pezinskej skládke. Ako je možné že krajská prokuratúra beztrestne vymenila negatívne stanovisko na Ministerstve životného prostredia za pozitívne a dnešný zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý to označil za doplnenie pôvodného stanoviska. Aj o tom že kauza pezinskej skládky sa ešte neskončila že odpad sa síce nevozí na novú ale zato opäť na starú skládku a na životnom prostredí sedí v Pezinku stále ten istý človek ako za Ficovej vlády.
.kauzy a kult kargo
Neuveriteľných káuz neubúda. Michal Kováč má zaplatiť vyše 3 000 eur za to že Lexova SIS uniesla gangsterským spôsobom jeho syna. Rozsudok v kauze Cervanová ktorým sa na Slovensku vyčerpali všetky opravné možnosti priklincoval že podľa slovenského súdnictva sa celá kauza odohrala tak ako sa odohrať nemohla. Posledný posudok dekana Labaša v kauze Hedvigy Malinovej je doslova absurdný. Oplzlé súkromné radovánky v štýle okresných komunistických papalášov na ktorých sú „náhodou“ aj zastupujúci generálny prokurátor Tichý a predseda senátu Najvyššieho súdu v kauze Cervanová Michálik sú už len nahliadnutím do útrob našej súdnej mašinérie.
V jednej chvíli Zuzana Čaputová spomenie príbeh: „V oblastiach Novej Guiney a južného Pacifiku sú domorodé kmene ktoré prevádzkujú takzvané kargo kulty. Tie sa vyvinuli ako reakcia na prvé strety domorodých kultúr s vyspelými západnými konzumnými spoločnosťami predovšetkým v období druhej svetovej vojny. Počas vojny videli domorodci v Pacifiku pravidelne pristávať lietadlá naložené nákladom dobrého tovaru. Vojna sa skončila ale oni chceli aby lietadlá pristávali aj naďalej a privážali ďalší dobrý tovar. Urobili preto uprostred pralesa čistinu (pristávaciu dráhu) zapálili okolo nej ohne (navádzacie zariadenie) postavili na vyvýšenom mieste drevenú búdku (kontrolnú vežu) posadili do nej domorodca s kokosmi na ušiach (kontrolný personál) a na strechu búdky napichali bambusové tyče ako antény. A odvtedy čakajú na pristátie lietadla s kargom. Domorodci urobili všetko dobre; vonkajšia forma je perfektná. Lietadlá s kargom však nie a nie pristať.“
Zasmiali sme sa aj keď nebolo veľmi na čom. Mali sme za sebou fatálnu voľbu generálneho prokurátora. Práve o nej rozhoduje prezident ktorý stojí na začiatku ponovembrového radu generálnych prokurátorov zvláštneho razenia. Ale viete ako je to s tými anekdotickými príbehmi o uvarenej žabe či pacifickom kargu. Tak troška odľahčujú ťaživú takmer neriešiteľnú situáciu. Tento príklad použil Michal Bobek v súvislosti so situáciou slovenského súdnictva. S tým že nové inštitúcie sa napĺňajú starými postupmi a zneužívajú ich rovnakým či ešte horším spôsobom ako tie predchádzajúce.
.studená zákopová vojna
Problém je však ešte komplikovanejší. Na Slovensku ide doslova o studenú vojnu inštitúcií a zákopovú vojnu o ich personálne obsadenie. Prvý kto to chápal naozaj jasnozrivo bol Ernest Valko. Videl ako sa Mečiarov a Ficov režim opevňuje v staronových inštitúciách vedel prečo jačia pri každej zmene akoby im šlo o život. Uvedomujú si totiž oveľa lepšie ako ponovembrové elity že na Slovensku sa nadlho rozhoduje medzi vládou práva a vládou nad právom. To je odpoveď na otázku prečo im (ale aj časti ponovembrovej politickej špičky) súčasná situácia tak vyhovuje: lebo umožňuje pakt politickej (ich) a súdnej moci.
Ernest behal po voľbách v roku 2010 od čerta k diablovi – či od čertice k diablici – a navrhoval riešenia. V poslednom čase bol veľmi skeptický. Napriek všetkej skepse existujú aj tak len dve riešenia – zviesť súbežne zápas o charakter súdnych inštitúcií a o to aby otvorene nehanebné správanie narážalo na všeobecné odsúdenie ktoré by ho poslalo na smetisko dejín. Viem je to ťažšie ako ťažké ale inú cestu nepoznám.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 27. júna 2011.
