ImageVážený pán predseda vážený pán predkladateľ vážené kolegyne vážení kolegovia

dovoľte aby som svojím vystúpením podporil predložený návrh zákona a na rozdiel od niektorých predrečníkov by som chcel oceniť iniciatívu svojich kolegov troch poslancov Národnej rady pána Somogyiho pána Majera a pána Krnáča. Myslím si že je dobré a správne že s touto iniciatívou prišli vôbec nie je nevyhnutné aby všetky návrhy zákonov boli predložené vládou Slovenskej republiky. Predpokladám že keby kolegovia s takouto iniciatívou nevyšli tento problém by sme ešte možno niekoľko rokov neotvorili.

Chcel by som sa vo svojom vystúpení vyjadriť k trom princípom o ktorých sa tu hovorí a o ktorých je potrebné hovoriť v súvislosti s touto témou. Sú to princíp samosprávnosti princíp participácie a princíp efektívnej správy veci verejných. Princíp samosprávnosti je to častokrát omieľaný a tvrdí sa že tento návrh zákona je zásahom do princípu samosprávnosti. No áno je ale každý zákon je istým zásahom do princípu samosprávnosti.

Princíp samosprávnosti totiž neznamená že samospráva o všetkom rozhoduje úplne sama svojvoľne bez akýchkoľvek pravidiel. Každý zákon ktorý stanovuje spôsob a pravidlá akými samospráva rozhoduje je istým zásahom do princípu samosprávnosti ale pokiaľ je to vyvážené pokiaľ je to proporčné jednak princípu samosprávnosti a jednak verejnému záujmu na tom aby aj samospráva bola upravená pravidlami tak je to úplne legitímne a je to úplne v poriadku. Ja si veľmi dobre pamätám že predstavitelia samosprávy mali problém aj s tým keď zákon alebo keď zákonodarca zákonom o majetku obcí zasiahol do ich princípu samosprávnosti do toho ako samosprávy nakladajú so svojím majetkom a stanovil im že keď predávajú nehnuteľný majetok tak musia postupovať verejnými súťažami alebo dražbami alebo to predávať prinajmenšom za cenu znaleckého posudku. Áno aj to bol zásah do princípu samosprávnosti ale bol legitímny a správnym pretože samospráva nemá svojvoľne nakladať s majetkom samospráva sa má riadiť pravidlami a pokiaľ si ich nie je schopná stanoviť sama tak je adekvátne a správne že tak spraví parlament. Ak by sme chceli doviesť ad absurdum princíp samosprávnosti tak potom by sme nemali mať žiadny zákon o platových pomeroch starostov a mali sme to nechať úplne na obce či celý rozpočet obce minú na plat starostu alebo iba nejakú jeho časť. Ale to že tu dnes máme nejaký zákon o platových pomeroch starostov myslím že nikto nespochybňuje takže je úplne v poriadku ak tento zákon ideme upraviť nič zásadné tým nenarúšame nijako nezasahujeme do základného princípu fungovania samosprávy.

Druhý princíp je princíp participácie a ten hovorí o tom že pokiaľ niekto kto rozhoduje tak má rozhodovať tak aby bral do úvahy toho o kom rozhoduje. To znamená že keď parlament prijíma nejaký zákon tak by mal brať do úvahy a vypočuť aj tých ktorých sa ten zákon týka. Tu sa veľmi často h hovorí o tom že nebol ten zákon dostatočne prerokovaný o tom aké problémy s ním má Združenie miest a obcí Slovenska chcel by som ale poukázať na to že tento zákon sa netýka iba starostov a primátorov hoci je o ich platoch tento zákon sa týka aj samospráv celých ale týka sa predovšetkým občanov žijúcich v obciach a mestách z ktorých daní sú platy starostov a primátorov platené. Máme tu organizáciu Združenie miest a obcí Slovenska ktoré združuje starostov a primátorov predovšetkým a zastupuje ich záujmy aj keď sa hovorí že záujmy samospráv ale je to skôr starostovská organizácia ako organizácia celej samosprávy. Ale máme tu aj inú organizáciu s podobným názvom a s podobnou skratkou a síce Združenie občanov miest a obcí Slovenska ktoré združuje jednak časť komunálnych poslancov a jednak občanov občianskych aktivistov ktorí sledujú čo sa v ich obciach deje sledujú akým spôsobom sa ich samosprávy starostovia a primátori správajú a poukazujú na mnohé nekalosti. A Združenie občanov miest a obcí Slovenska na rozdiel od ZMOS-u vyzýva na schválenie tejto novely podporuje princípy ktoré sú obsiahnuté v tejto novele dokonca je do istej miery nespokojné pretože by si jeho predstavitelia mysleli že by tá novela mala ísť ešte ďalej že by to šetrenie malo byť ešte výraznejšie že by tie pravidlá mali byť ešte tiež striktnejšie pretože problémy tu sú problémy tu sú nielen pokiaľ ide o nejakú svojvôľu v rozhodovaní ale problémy tu sú ah pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov pokiaľ ide o klientelizmus v samospráve pokiaľ ide o rešpektovanie práva na informácie a pod.

Tretí princíp je princíp efektívnosti správy vecí verejných. A tu sa už dostávame nad rámec prerokovávanej novely aj keď aj táto novela s tým princípom súhlasí a má k nemu čo povedať. Myslím si že nie je možné dosiahnuť tento princíp alebo naplnenie tohto princípu pokiaľ sa na Slovensku nezrealizuje komunálna reforma pokiaľ máme na Slovensku 2 900 obcí kde najmä v tých menších obciach veľmi významnú časť rozpočtu tvoria náklady na platy starostov kde máme obrovské množstvo nielen starostov veľmi malých maličkých obcí ale aj veľké množstvo komunálnych poslancov ktorí tiež majú odmeny nijako neupravené zákonom. Je potrebné aby sme sa zaoberali aj touto otázkou aby sme vytvorili vhodné prostredie na efektívnejší výkon správy vecí verejných ktorý môže spočívať v tomto prípade jedine v komunálnej reforme a v združovaniu obcí tak aby mohli efektívnejšie slúžiť svojim občanom a aby boli obce pre svojich obyvateľov nielen pre svojich samosprávnych činiteľov.

Samozrejme že je potrebné zasiahnuť aj do zákona o obecnom zriadení smerom k väčšej transparentnosti smerom k väčšej verejnej kontrole smerom k efektívnejšiemu nakladaniu so všetkými prostriedkami samosprávy. Pokiaľ ide o prerokovávanú novelu áno aj ja si viem predstaviť dôraznejšie riešenie aj ja si viem predstaviť systematickejšie riešenie a možno sa k nemu ešte v priebehu tohto volebného obdobia vrátime aj v diskusii to tu už zaznelo že by sa základný plat nemusel odvíjať iba od počtu obyvateľov ale povedzme aj od rozpočtu obce od hospodárenia obce od zadĺženosti obce a pod. Okrem ekonomických ukazovateľov by tam mohlo byť zohľadnené aj to či obec dodržiava alebo nedodržiava zákon. Systémovým riešením by podľa môjho názoru bolo že by si samosprávy povedzme zastupiteľstvá stanovili pravidlá odmeňovania vo vzťahu k starostom a teda odmeňovali by ich na základe toho akým spôsobom sa starostovia reálne správajú ale nie svojvoľne že za dobrý výkon funkcie ale na základe pravidiel ktoré by boli vopred dané a vopred stanovené zastupiteľstvami.

V tejto chvíli však máme na stole istý návrh ktorý bude zrejme pozmenený pozmeňujúcim návrhom ten je výsledkom istého kompromisu v rámci koalície. Nie je to ideálny návrh viem si predstaviť aj systémovejšie riešenie ale je to kompromis ktorý je v tejto chvíli zdá sa akceptovateľný v rámci koalície je akceptovateľný aj pre mňa a som pripravený ho podporiť a budem hlasovať aj za celý návrh zákona. Ďakujem.

Ondrej Dostál k návrhu novely zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest /5.4.2011/

Zdroj: NR SR www.nrsr.sk

Zdroj: Prepis vystúpenia Ondreja Dostála v NR SR k návrhu novely zákona o štátnom jazyku zo dňa 5. apríla 2011 ktorý bol pôvodne zverejnený na webstránke NR SR tu.

Comments

Komentáre

Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.