V Nemecku prebieha rozsiahla diskusia o pohrobkoch východonemeckých komunistov. Po dvadsatich rokoch od pádu Berlínskeho múra sa im zase raz zazdalo že komunizmus je pekný ideál len jeho realizácia bola zlá. Je to trvalka z úst tých čo si podnes nevšimli november 1989.
Napriek tomu si nikto v Nemecku nemyslí že je to zbytočná diskusia. Samotní vyznávači komunizmu sa stali dostatočným dôkazom toho aké je dôležité pozerať sa im na prsty. Lebo stále nie sú štátotvornou demokratickou silou.
V Českej republike umožnil Ústavný súd v rámci slobodného prístupu k informáciám identifikovať včerajších komunistov v dnešnom českom súdnictve. Zmysel tejto aktivity bol českým médiám a verejnosti zrejmý. Jednoducho je fakt že množstvo nepochopiteľných rozhodnutí závisí aj od toho že mnohí komunistickí sudcovia a štátni zástupcovia sa správajú pri rozhodovaní ako pred rokom 1989. Prenášajú do demokratického súdnictva komunistické maniere prichádzajú s rozsudkami nad ktorými ostáva stáť rozum. V českom zozname sa síce ocitlo niekoľko sudcov ktorí členmi komunistickej strany neboli a chýbalo v ňom zopár tých čo v strane naopak boli ale nikomu kto sa chcel dozvedieť aká je reálna situácia českého súdnictva ani len na um nezišlo spochybňovať zverejnenie samotného faktu koľko je v českom súdnictve bývalých komunistov.
Všetci vieme že slovenské súdnictvo je v katastrofálnej situácii. Vieme aj to že jeho charakter či lepšie povedané bezcharakternosť určujú bývalí komunisti na jeho čele. Poznáme množstvo káuz nad ktorými nám ostáva rozum stáť. Vieme že súdnictvo v dnešnom stave je spojencom chronického porušovania zákonov. Je nám jasné koľko je na Slovensku čiernych stavieb a špinavých peňazí len pre pre mizerné súdnictvo. Napriek tomu počúvam že sa treba venovať dôležitejším veciam ako je zisťovanie počtu komunistov v slovenskom súdnictve. A počúvam to aj od tých ktorých potešilo že v dnešnej vláde nesedí ani jeden komunista.
Šokuje ma to. Nejde predsa o nijakú honbu na čarodejnice ale o jednoduché zistenie že slovenské súdnictvo stelesňované Štefanom Harabínom a Dobroslavom Trnkom je v hlbokej kríze. Sudcovia sa masovo rozhodli dať si doplatiť miliardy z peňazí daňových poplatníkov a nepodieľať sa na všeobecnom uťahovaní výplatných pások. Neviem čo si o tom myslia milióny ľudí ktorí nikdy neporušili zákon ale ja si myslím že zistiť v tejto situácii koľko je v súdnictve bývalých komunistických sudcov a prokurátorov znamená pozrieť sa pravde do očí. Nič viac ale ani nič menej.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 31. januára 2011.
