ImageV Smere či SNS ho považujú za radikála. On ich podozrieva z kradnutia. O Egypte i parlamente hovorí podpredseda OKS a šéf zahraničného výboru František Šebej.

Je v Egypte revolúcia alebo povstanie?

„Povstanie. Revolúcia je históriou otrepaný pojem. Očividne sa masy ľudí inšpirované udalosťami z Tuniska rozhodli zvrhnúť Mubarakov režim. Otázka je čo za štruktúru má to hnutie.“

Môže po Tunise a Egypte pokračovať dominový efekt ďalej na Blízkom východe?

„Také veci preskakujú z krajiny do krajiny ak majú nejaké príbuzné znaky. Tak to bolo pri páde komunizmu. V prípade severnej Afriky a Arábie ide o totalitárne režimy ktoré dusia obyvateľstvo. Hlavným motívom revolty v Tunisku aj Egypte nie sú len politické slobody ale ekonomická mizéria. Sú to režimy s ohromnou korupciou a tá ešte viac zbedačuje krajiny. “

Tým že povstanie nemá jasného lídra nehrozí že sa zvrhne na násilie?

„Hrozí. Tak ako má Mubarak vášnivých odporcov má aj stúpencov pretože veľa ľudí závisí od režimu existenčne. Problém je aj to že na slobodu sa dostali tisíce väzňov z ktorých je politických len zlomok. Väčšinou to sú islamskí radikáli alebo kriminálnici čo bolo vidno na prepuknutí rabovania či prepadávania.“

Aké veľké je riziko že sa zakázané hnutie Moslimské bratstvo dostane k moci?

„V západnej tlači koluje veľa mýtov že ide o umiernené hnutie čo sa vzdalo násilia. Ale je to hnutie ktoré je od počiatku násilné a nikdy ním neprestalo byť. To že v danom okamihu nepácha nič násilné je spôsobené tým že režim také prejavy kruto potláčal. Bratstvo malo počas celej existencie jediný cieľ – nastoliť akýmkoľvek spôsobom islamský štát teda vládu šaríe. Nech už to zoberieme v akejkoľvek verzii či už Talibanu alebo v iránskej podobe. Bratstvo je riziko pre budúcnosť Egypta. Je kolískou všetkých ďalších radikálnych násilných islamistických hnutí vrátane al-Káidy. Palestínsky Hamas je pobočkou bratstva ktorého cieľom je okrem nastolenia islamského práva zničenie štátu Izrael.“

Väčšina demonštrantov sa však nehlási k bratstvu.

„Je to revolúcia z ekonomických a politických dôvodov. Nezačalo ju bratstvo. Keď naozaj v Egypte zavládne niečo ako demokracia a budú otvorené voľby tak sa môže stať to čo v Gaze. Tam Hamas vyhral s veľkou väčšinou. Môže sa stať že Moslimské bratstvo so svojou protikorupčnou povesťou akýmsi morálnym apelom získa rozhodujúcu moc. A to by malo obrovské následky pre celý región.“

Najmä pre Izrael?

„Nielen ale najmä. Vtedy môžeme zabudnúť že Izrael má už od roku 1977 mierovú zmluvu s Egyptom. Cieľom bratstva nie je mier s Izraelom.“

USA sú v nepríjemnej situácii – Mubaraka podporovali aby na Blízkom východe udržali stabilitu a zároveň prehliadali stav ľudských práv.

„Toto je problém USA a demokratického Západu nielen v prípade Egypta. Jednoducho tam v rámci reálpolitiky pre mnohých platí veta že to je lump ale je náš. Ako sa má správať zahraničná politika veľmoci keď má vládnuť tento diktátor ale neexistuje k nemu demokratická alternatíva? To je pre Američanov ťažká Sofiina voľba. Investovali do stability špeciálne do Egypta obrovské peniaze. Dotovali ho sumou ktorá sa buď rovnala alebo prevyšovala pomoc Izraelu. Umožnili vyzbrojenie modernej egyptskej armády. Samozrejme vedeli všetko o Mubarakovom režime ale treba povedať že teraz s výnimkou Iraku napriek atentátom a násiliu prežíva prvý raz čosi ako slobodu myslím politickú slobodu pre jednotlivcov.“

Pribudne v arabskom svete viac demokracie?

„Obávam sa že nie. Hoci iskrička nádeje tu je.“

Mal by Západ zasiahnuť ak by sa malo dostať k moci bratstvo?

„Nemal by. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Môže zasahovať podporou skutočných demokratických síl. Ale priamo fyzicky zasiahnuť skôr nie. Vojensky by mal zasiahnuť až keby bol ohrozený Izrael. Pretože ak pôjde niekde o osud západnej civilizácie najpravdepodobnejšie sa ten osud vybojuje tam.“

Ste aj podpredsedom OKS. To že ste sa do parlamentu dostali štyria vás asi prekvapilo.

„Áno. Priznávam že prekvapilo. Dúfali sme že sa tam niekto z nás dostane a ja som myslel že ak motyka vystrelí tak to bude jeden. Rozhodne som nepočítal že to budem ja z 33. miesta kandidátky strany ktorá uvažovala či vôbec prekročí päť percent.“

Ako ste na tom s úvahami či pôjdete do ďalších volieb samostatne alebo zvolíte iný systém?

„Ak sa nám podarí očariť voličov natoľko že naše preferencie stúpnu za hranicu zvoliteľnosti pôjdeme sami a ak nie pre nás by bol ideálny model ísť do volieb v koalícii s nám blízkou stranou. Nie na jej kandidátke.“

O tom že by sa vám mohlo podariť dostať sa nad päť percent ste sám hovorili s úsmevom. Veríte že sa to niekedy môže stať?

„V mojom veku už by som nemusel mať nerealistické sny ale prečo nie?“ (smiech)

Môže sa stať že sa OKS stane masovejšou stranou ktorú budú voliť státisíce?

„Masovou čo sa týka členstva určite nie. Pretože na to sme príliš komplikovaní – to mi je jasné. Ale to že oslovíme väčší počet ľudí si predstaviť viem. Na komunálnej úrovni sa to pokojne môže stať.“

Hovorí sa že chcete chodiť na koaličné rady.

„Nikto z nás nejavil záujem o tento rituál. Prejavili sme záujem byť súčasťou rozhodovania. Keď nie ste jeho súčasťou ste v situácii že vás ex post informujú ako sa rozhodli iní. A od vás sa čaká že to vykonáte. Bolo by rozumné keby sme v konkrétnych špecifických prípadoch keď ide o niečo v čom sa cítime kompetentní boli prítomní pri tom keď sa koaliční lídri zhovárajú.“

Takže ste povedali že chcete chodiť občas na koaličné rady.

„Bolo by rozumné keby na koaličnej rade niekto z nás zvykol byť. To by bolo rozumné a pre koalíciu aj užitočné.“

Ak sa to nestane stane sa čo?

„Nič sa nestane ak sa tak nestane.“

Keď vás potom postavia pred hotovú vec a nezahlasujete za ňu?

„Aj to sa môže stať.“

Tak to nie je nič.

„Keď nie sme pri tom hľadanie spoločného názoru je viacstupňové a zložitejšie.“

Chcete presadiť aby sa zverejnil zoznam sudcov s komunistickou minulosťou. Pomôže to nezávislosti súdov?

„Mohlo by to pomôcť jednej veci: že by ľudia vedeli kto je kto. Zverejniť je jedna vec a vyvodzovať z toho dôsledky je vec druhá. Dôsledky na ich kariéru to nemôže mať.“

Ľudia budú môcť namietať zaujatosť: tento sudca ma nemôže súdiť lebo ma komunisti prenasledovali.

„O námietke bude zasa rozhodovať len súd. Ak je legitímna a takú situáciu si viem predstaviť tak je legitímna. A súdený to má právo vedieť.“

OKS sa pripojila k iniciatíve Richarda Sulíka na odvolanie Roberta Fica z postu podpredsedu parlamentu.

„Myslíme si to hoci nejde o náš návrh. My sme ho do tej funkcie nevolili napriek tomu že bola taká dohoda. Je pravda čo poznamenal Sulík. Keď človek spôsobil také obrovské národohospodárske škody aké nás zrejme aj pre arbitráže s poisťovňami čakajú a zároveň si z peňazí daňových poplatníkov užíva dve limuzíny je to nemravné. Ja si to myslím tiež.“

Keď ho odvolajú nebude z toho vážne napätie medzi koalíciou a opozíciou?

„A prajeme si aby zavládla radostná pohoda medzi časťou slušných ľudí a ľuďmi ktorých podozrievam z hospodárskej kriminality?“

Miroslav Kern Mirek Tóda. Rozhovor bol pôvodne publikovaný v denníku SME SME dňa 5. februára 2011.

Comments

Komentáre