Írsko je krajinou ktorej hospodárska výkonnosť v čase vstupu do Európskej únie výrazne zaostávala za priemerom Európskej únie dnes patrí k tým vyspelejším. Niektorí vidia príčiny írskeho hospodárskeho úspechu v odvážnych ekonomických reformách a nízkych daniach iní v investíciách do vzdelania a ďalší zasa v rozumnom využití príjmov získaných zo štrukturálnych fondov únie. Menej sa už vie o tom že írske reformy boli sociálne priechodné aj vďaka zodpovednému správaniu sa odborov ktoré uprednostnili dlhodobé potreby ekonomiky pred sociálnou demagógiou a populizmom.
Všetko iné len nie zodpovedné je už dlhý čas správanie sa slovenských odborov. Minulotýždňové protesty boli priam orgiami nezodpovednosti a sociálnej demagógie. Odbory pritom nie sú schopné ponúknuť žiadnu reálnu alternatívu k potrebným reformám. A ani sa netaja tým že žiadnu alternatívu nemajú.
Jediným šťastím je že slovenské odbory nie sú okrem vykrikovania na námestiach schopné zorganizovať žiadny účinnejší protest. Skutočný vplyv odborov z roka na rok slabne. Odbory prestávajú byť reálnym reprezentantom zamestnancov a stále menej ľudí ich berie vážne.
V protiklade s tým je výsadné postavenie odborov v podobe existencie tripartity. Odbory majú spolu so zástupcami zamestnávateľov možnosť vyjadrovať sa k návrhom zákonov i k návrhom vládnych opatrení a existencia tripartity je dokonca zakotvená v zákone o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) schválenom na začiatku pôsobenia predchádzajúcej vlády. Na tom že sa návrhy zákonov a vládnych rozhodnutí nerodia len v kabinetoch ministerských úradníkov ale môže sa k nim vyjadrovať aj verejnosť nie je nič zlé. Práve naopak. Nie je však dôvod zákonom toto právo zverovať iba odborom a zamestnávateľom. Prečo by hlas odborov mal byť rešpektovaný viac ako hlas cirkví mimovládnych organizácií stavovských združení odborných inštitúcií alebo neformálnych občianskych iniciatív?
Pred vládou a parlamentom stojí úloha realizovať zásadné reformy vo viacerých oblastiach. Pri poznaní doterajšieho správania slovenských odborov možno predpokladať že buď budú tripartitu zneužívať na brzdenie a spochybňovanie reforiem (možnosť zablokovať ich našťastie nemajú) alebo sa pod nejakou formálnou zámienkou prestanú na tripartite zúčastňovať a znefunkčnia ju. Je preto najvyšší čas prehodnotiť fungovanie tejto zvláštnej inštitúcie.
Pravicová vláda by nemala mať problém zrušiť zákon o tripartite a nahradiť súčasný systém tripartitného vyjednávania založený na privilegovanom postavení odborov a zamestnávateľov korektnejším modelom v ktorom bude mať celá verejnosť možnosť vyjadrovať sa k pripravovaným rozhodnutiam vlády i parlamentu. S tým že právo rozhodovať a plná zodpovednosť za rozhodnutia zostanú v konečnom dôsledku v rukách vlády a parlamentu.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 2. novembra 2002.