Z článku Mariána Leška (Ratifikácia ako povinnosť SME 19.1.2006) vzniká dojem akoby bolo otázkou či bude prezident Gašparovič ratifikovať euroústavu ak Ústavný súd rozhodne že referendum v tejto veci nie je nevyhnutné. Vec sa však má úplne inak. Otázkou ktorá by nás mala znepokojovať je či prezident bude rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu ktorý ho zaviazal neratifikovať euroústavu až dovtedy kým súd nerozhodne o sťažnosti skupiny občanov tvrdiacich že o euroústave je podľa Ústavy SR potrebné rozhodnúť referendom. Rešpektovať totiž treba nielen medzinárodné záväzky ale aj vlastnú ústavu.
Samotný premiérov podpis pod euroústavou navyše vôbec neznamená že krajina musí tento dokument ratifikovať. Na to je potrebný ešte súhlas toho kto je podľa slovenskej ústavy oprávnený súhlas s ratifikáciou euroústavy vysloviť. Parlament síce už súhlas dal sporné však je či súhlas s euroústavou nemusia vysloviť aj občania v referende. O tejto otázke rozhoduje v súčasnosti Ústavný súd. Kým nerozhodne že referendum nie je nevyhnutné je neopodstatnené tvrdiť že prezident má povinnosť euroústavu ratifikovať. Jeho povinnosťou je práve naopak vyčkať ako Ústavný súd v tejto veci rozhodne a rešpektovať jeho rozhodnutie.
Navyše v tejto chvíli vôbec nie je jasné či Ústavný súd nevyhovie sťažnosti a nerozhodne že bez referenda nie je možné euroústavu ratifikovať. Ak by sme vychádzali len z argumentov ktoré boli uvedené v ústavnej sťažnosti a z tých ktorými sa sťažovateľom snažila oponovať Národná rada SR rozhodnutie súdu by sa malo prikloniť na stranu referenda.
Ústavná sťažnosť je založená na konštatovaní že Európska únia v podmienkach platnosti euroústavy bude štátnym zväzkom a keďže Slovensko môže do štátneho zväzku vstúpiť iba na základe ústavného zákona ktorý sa potvrdí referendom a takéto referendum (o vstupe do štátneho zväzku) sa dosiaľ nekonalo je potrebné uskutočniť ho práve teraz. V sťažnosti uvádzame konkrétne charakteristiky únie (a odvolávame sa pritom na text euroústavy) ktoré preukazujú že EÚ bude po schválení euroústavy mať tie znaky funkcie inštitúcie a symboly ktoré právna teória pripisuje štátnym zväzkom.
Ak by chcel niekto našu tézu spochybniť mal by jasne povedať v čom sa EÚ bude od štátneho zväzku odlišovať a aké relevantné znaky funkcie inštitúcie či symboly jej budú ešte stále chýbať na to aby sme ju mohli považovať za štátny zväzok. To dosiaľ nikto neurobil. Minulý týždeň sa uskutočnilo pojednávanie na Ústavnom súde. Parlament trvá na tom že EÚ ani po schválení euroústavy nebude štátnym zväzkom. Argumenty ktorými sa to pokúša podložiť sú však veľmi nedostatočné a nič nepreukazujú. Odkazujú iba na určité špecifiká ktoré budú EÚ aj naďalej odlišovať od iných štátov. Určité špecifiká odlišné od iných štátov však možno nájsť v prakticky každom štátnom útvare. Navyše žiadne zo špecifík ktorými argumentuje NR SR nie je také ktoré by vyvracalo naše konštatovanie že EÚ bude po schválení euroústavy štátnym zväzkom.
Marián Leško pripomína ustanovenie euroústavy podľa ktorého „ak dva roky po podpise Zmluvy o ústave pre Európu ju ratifikovali štyri pätiny členských štátov a jeden alebo viac členských štátov narazilo na ťažkosti pri pokračovaní v procese ratifikácie záležitosť sa predloží Európskej rade“. A dodáva že doteraz euroústavu ratifikovalo (aj so Slovenskom) 13 štátov a v dvoch krajinách ratifikačný proces „narazil na ťažkosti“. Nie som si celkom istý či jasné odmietnutie euroústavy francúzskym a holandským referendom možno kvalifikovať iba ako „narazenie na ťažkosti“. Tento pojem vystihuje skôr situáciu v ktorej sa ratifikačný proces ocitol na Slovensku. Najmä vďaka tomu že si politici osobujú právo dávať na výsostne právne otázky čisto politické odpovede.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 25. januára 2006.
Ďalšie informácie:
Iniciatíva proti európskej ústave
