Vyštudoval sociológiu. Do roku 1998 pôsobil ako novinár v denníku SME. Následne sa stal hovorcom bývalej Demokratickej strany. Po odchode časti jej členov (z dôvodu nesúhlasu s novou orientáciou strany) sa podieľal na vzniku OKS. Dnes je jej podpredsedom. Zároveň pôsobí v komunálnej politike ako poslanec zastupiteľstva v bratislavskom Starom Meste. Je riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika. A tiež „päťka“ na kandidátke OKS do NR SR. Na moje otázky odpovedal Ondrej Dostál.
Aký máte názor na predčasné voľby – boli z vášho pohľadu nevyhnutné? Ak áno prečo? V čom vidíte hlavné príčiny?
Keď sa vláda po odchode KDH do opozície dostala do tak výrazne menšinového postavenia nemalo zmysel predlžovať to. Bolo by to iba zbytočné naťahovanie času. Vláde by už aj tak v parlamente nič dôležité neprešlo takže predsunutie volieb o pár mesiacov bolo logickým riešením. Z dlhodobejšieho hľadiska vidím pozitívum v tom že sa zväčšuje časový odstup medzi parlamentnými a komunálnymi voľbami. Od roku 1994 sa komunálne voľby konali úplne v tieni parlamentných čo nebolo dobre.
Keď sa obzriete späť za bývalou Demokratickou stranou nemali ste nikdy pocit že opustiť stranu iba pre nesúhlas s Ľudovítom Kaníkom bol krok späť? Naozaj sa nedalo realizovať myšlienky priamo v strane (ako frakcia) bolo jediným možným krokom založiť novú neznámu stranu bez mediálneho zázemia t.j. OKS a budovať všetko od začiatku?
Ja som bol spočiatku presvedčený že máme zviesť ešte jeden zápas o tvár DS ale väčšina mne blízkych ľudí to videla inak. A pri spätnom pohľade si naozaj nie som istý či by niečomu prospelo keby sme ostali v DS a táto by ako jedenapolpercentná strana bola zmietaná vnútornými spormi. Frakcie snáď môžu existovať vo väčších stranách ale najmä v prípade že odrážajú rôzne názorové polohy širšieho ideového prúdu. To však nebol prípad niekdajšej DS tam šlo o zásadne iný prístup k spôsobu robenia politiky. Keď sme zakladali OKS vedeli sme že to bude beh na dlhé trate. Nie je to jednoduché ale my nie sme strana na jedno použitie. Strany ktorých najsilnejším tmelom je vidina moci sa po odstavení od moci alebo v prípade neúspechu zväčša rýchlo rozplynú. Nás v OKS spájajú spoločné predstavy o tom ako by mala byť usporiadaná spoločnosť. Preto sme stále tu a sme odhodlaní vydržať.
Čo konkrétne bolo vyčítané Kaníkovi? Jeho myšlienka zmeniť marketing voči verejnosti možno nebola úplne zlá – o kom verejnosť nevie v politike predsa akoby neexistoval. Iná vec je že sa mu ten marketing zmeniť nepodarilo. Čo myslíte prečo?
Mne najviac vadil pocit že Kaníkova politická činnosť nie je motivovaná snahou presadzovať nejaký program alebo hodnoty ale osobnými záujmami. Pričom osobnými záujmami nemyslím iba politické ambície čo je u politika legitímny motív. Nemal som na to žiadne dôkazy boli to len indície a môj pocit. To by iste nebolo dostatočné pre prokuratúra alebo sudcu ale pre mňa to bolo dostatočné aby som sa rozhodol nespolupracovať s Kaníkom vo vedení jednej strany. Napokon tento môj pocit potvrdzujú aj kauzy ktoré sprevádzali Kaníkovo pôsobenie na ministerstve práce. Ani v nich sa mu nepreukázalo porušenie zákona ale dojem že čosi nie je v poriadku tam iste ostal.
Kaníkov dôraz na marketing bol podľa mňa tiež omylom. Špecifikom dovtedajšej DS bolo že na rozdiel od väčšiny ostatných strán nerobila politiku s pohľadom upretým na najnovšie výsledky výskumov verejnej mienky. Presadzovali sme veci ktoré sme považovali za správne aj v prípade že sme vedeli že nejde zrovna o populárne záležitosti. Istá časť ľudí oceňovala na DS práve túto principiálnosť a pred voľbami 1998 išlo o zhruba 5 percent voličov. Trochu paradoxne tak Kaník pripravil Demokratickú stranu o jej najväčšiu špecifickú výhodu. Premenou DS na bežnú marketingovú stranu ju zbavil šance osloviť voličov ktorí v minulosti na DS oceňovali niečo iné. A tých ktorí sú osloviteľní politickým marketingom bez hlbšieho obsahu si nezískal lebo marketingových strán bolo a je na slovenskej politickej scéne plno.
Tretí Kaníkov problém spočíval v jeho osobnej nelojalite čo mi tiež prekážalo. V lete 1999 vedenie DS a menovite predseda Ján Langoš podržali Kaníka v jeho spore s Mikulášom Dzurindom. A začiatkom roku 2000 Kaník svoj raketový nástup do vedenia DS odštartoval obviňovaním vedenia DS zo zodpovednosti za nízke preferencie strany a populistickými sľubmi že on cez lepší politický marketing dokáže stranu lepšie predať. Ako to nakoniec dopadlo vidíme dnes.
Aké stanovisko zaujíma OKS k zlúčeniu DS s SDKÚ a rozhodnutiu M. Dzurindu že Kaník nebude na kandidátke?
Jediné čo ma na zlúčení SDKÚ a DS prekvapuje je to že prišlo až tak neskoro. Hneď po zvolení Kaníka za predsedu DS sme hovorili že je to prvý krok k pohĺteniu DS Dzurindovou SDKÚ. Kaník svojim dôrazom na politický marketing zmenil DS na malú SDKÚ ale keďže tu už jedna SDKÚ existovala a bola oveľa silnejšia ako DS nebol žiadny dôvod aby sa popri nej presadila aj jej menšia kópia.
Dzurindovo rozhodnutie nezaradiť Kaníka na kandidátku má v sebe tiež istú symboliku. Kaník síce Dzurindovi priniesol na podnose celú DS ale osobná lojalita ani pre Dzurindu veľa neznamená. Aj v tomto sú si obaja podobní. Kaník odviedol prácu ktorú od neho Dzurinda očakával ale z marketingového hľadiska mu nebol prínosom preto sa ho bez váhania a bez akýchkoľvek výčitiek zbavil. Kto mečom bojuje mečom zahynie.
Podali ste podnet na zrušenie volebnej kaucie vo výške 500 000 korún vzhľadom na jej možnú protiústavnosť. Skúste vysvetliť vaše argumenty.
Ústava síce pripúšťa obmedzenie základných práv a slobôd ale stanovuje podmienku aby sa pri tom dbalo na ich podstatu a zmysel. Ústavný súd pri posudzovaní ústavnosti novely zákona o komunálnych voľbách z roku 1998 vo všeobecnosti pripustil možnosť obmedzenia pasívneho volebného práva konkrétne napadnuté ustanovenia volebného zákona však posudzoval na základe toho „či existuje legitímny verejný záujem na obmedzení pasívneho volebného práva“ a „či zákonom upravené obmedzenie volebného práva je naozaj nevyhnutné so zameraním na realizáciu verejného záujmu“. A v prípade volebných kaucií nikto nepreukázal žeby existoval legitímny verejný záujem na takomto obmedzení pasívneho volebného práva a už vôbec nie žeby takéto obmedzenie bolo nevyhnutné. Navyše slobodná súťaž politických síl je našou ústavou chránená ešte prísnejšie ako základné práva a slobody pretože na rozdiel od nich ju podľa Ústavného súdu nemožno obmedzovať. Podľa čl. 31 ústavy „zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“. Volebná kaucia slobodnú súťaž politických síl síce nelikviduje ale nesporne ju obmedzuje. Ako o takej o nej asi ťažko možno tvrdiť že „ochraňuje slobodnú súťaž“ keď ju obmedzuje.
Častou námietkou v prospech kaucie (dokonca vyššej ako v súčasnosti) však je aby vo voľbách nekandidovali úplne zbytočné neznáme a exhibicionistické strany čiže kaucia bola zrejme myslená ako prevencia pred tými ktorí to nemyslia so zvolením vážne. Aký máte na to názor?
Zbytočné neznáme a exhibicionistické strany kandidujú aj napriek kaucii. Tak ako päťpercentné volebné kvórum nezabraňuje tomu aby sa do slovenského parlamentu dostali extremistické subjekty typu KSS alebo SNS ani volebná kaucia nezabránila kandidovať stranám ktoré to nemyslia vážne. Ale keď dám na jednu stranu váh viac menej estetické kritérium obmedzenia kandidatúry pre rôzne exotické subjekty a na druhú stranu obmedzovanie slobodnej súťaže politických síl nijakým vážnejším argumentom nezdôvodnené obmedzenie volebného práva a možnú protiústavnosť nemám najmenší problém sa rozhodnúť čo si mám o kauciách myslieť.
Faktom je že prakticky všetky reformy ktoré čiastočne zrealizovala druhá Dzurindova vláda pochádzali z hláv predstaviteľov dnes združených najmä v OKS. Niekto to nazýva vykrádaním nápadov iných druhý povie že je jedno kto to zrealizoval hlavne že to prebehlo. Aký postoj máte k tomu vy?
Som rád že sa realizovali aspoň tie reformy ktoré sa zrealizovali. Ale nemyslím si že je jedno kto tie reformy realizoval. Práve v dôsledku toho že reformy v mnohých prípadoch nerealizovali tí ktorí s nimi pôvodne prišli ostalo mnoho vecí nedotiahnutých a reformy boli nedôsledné a polovičaté.
Nedávna kauza opitého Cupera za volantom podnietila poslancov k legislatívnej úprave ktorá vraj obmedzuje ich imunitu pri priestupkoch (alkohol za volantom). Generálny prokurátor Trnka i Daniel Lipšic z KDH tvrdia že poslanci priestupkovú imunitu nikdy nemali. Ako sa stavia k tomuto problému OKS a potrebujú vôbec poslanci imunitu ako takú?
Považujem za hanebné že si poslanci pod zámienkou že obmedzujú priestupkovú imunitu pre opitých poslancov zaviedli imunitu na priestupky ktorú dovtedy v ústave potvrdenú nemali. OKS bude presadzovať zrušenie poslaneckej imunity. Ak má byť poslanec v niečom chránený tak iba za výroky a hlasovania na pôde parlamentu. Ale za spáchané trestné činy či priestupky sa má zodpovedať rovnako ako akýkoľvek iný občan. Poslanecká imunita je privilégium ktoré nemá žiadne opodstatnenie.
19% rovná daň si našla svojich priaznivcov i odporcov. Najmä Fico a SMER hovoria že ide o nesolidaritu voči najchudobnejším a min. pre vyššie príjmové skupiny zavedú progresívne zdaňovanie. S rovnou daňou prišli ľudia z bývalej DS túto agendu prevzalo KDH a realizovala SDKÚ (Mikloš). Aké by malo pre spoločnosť dôsledky opätovné zavedenie progresivity v zdaňovaní?
Tvrdenie o nesolidárnej rovnej dani je nezmysel. Bohatí predsa platia oveľa vyššie dane ako chudobní keďže rovnú daň platia z vyššieho daňového základu. Perspektívne by sme mali spieť k dani z hlavy teda k tomu aby sa všetci občania rovnakou absolútnou čiastkou poskladali na to aby štát mohol plniť svoje základné funkcie. To si však vyžaduje obmedziť funkcie štátu naozaj iba na tie základné a aj tak nás na ceste k dani z hlavy čaká ešte dlhá cesta. Ak si z dnes reálne existujúcich alternatív môžeme voliť medzi rovnou a progresívnou daňou tá prvá je jednoznačne lepšia. A myslím že ani Fico si netrúfne zaviesť progresívnu daň v jej pôvodnej podobe. Skôr pôjde o akúsi pro forma deformáciu rovnej dane aby sa nepovedalo že keď Smer brojil proti rovnej dani tak len táral.
Vidíte v krátkom časovom horizonte možnosť ďalšieho zníženia rovnej dane a odvodového zaťaženia?
Vidíme možnosť a vidíme aj potrebu to urobiť. OKS bude presadzovať zníženie dane z príjmu na polovicu a odvodového zaťaženia takmer na tretinu oproti súčasnému stavu. Jednou z najväčších chýb súčasnej vlády je že neznížila odvodové zaťaženie ktorého výška je vážnou brzdou pre rozvoj ekonomiky a znižovanie nezamestnanosti. Naše návrhy na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia budú vyvážené aj návrhmi na zníženie verejných výdavkov aby to nevytváralo dieru vo verejných financiách.
Svojho času som v médiách zachytil že OKS sa kriticky stavia k skorému zavedeniu eura v SR. Platí tento postoj? Ak áno aké sú dôvody? Skúste pomenovať prípadné nevýhody zavedenia eura u nás.
Hlavným rizikom spoločnej európskej meny je že vytvára tlak na ekonomickú a politickú centralizáciu v EÚ. Existencia spoločnej meny bude posilňovať tendencie k daňovej harmonizácii k harmonizácii ekonomických a sociálnych systémov jednotlivých krajín. Eurozóna je podobne ako euroústava významným krokom na ceste k európskemu superštátu. Prehlbovanie centralizácie ide v EÚ ruka v ruke so zvyšovaním regulácie trhu byrokratizáciou zhora uskutočňovanou harmonizáciou a smerovaním k federalizácii. Takýto vývoj brzdí produktivitu ekonomických subjektov a pre Slovensko by bol prekážkou pre rýchlejší rast ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľstva.
V prípade že by ste prekročili päťpercentné kvórum na vstup do NR SR s kým a priori vylučujete prípadnú spoluprácu?
Úplne vylučujeme spoluprácu s KSS SNS HZDS a Smerom. Ale nešli by sme ani do žiadnej takej vlády v ktorej by sme nemohli realizovať svoj program. Napr. ak by si vláda nedala do svojho programu znižovanie daňového a odvodového zaťaženia určite by som bol proti aby sme sa na takej vláde podieľali. Slovensku nestačí „údržbárska“ vláda táto krajina potrebuje zásadné reformy ktoré obmedzia moc štátu a zasahovanie vlády do ekonomiky a do našich životov. A bez OKS tu žiadna reformná vláda nebude. Ale byť vo vláde len preto aby sme boli vo vláde to nemá zmysel.
KDH je pre OKS zrejme programovo najbližšie. Spravili podľa vás chybu keď odišli z koalície kvôli zmluve o výhrade vo svedomí pričom oveľa závažnejšie kauzy prehltli a vo vláde pokračovali?
Správanie sa SDKÚ v kauze zmluvy o výhrade vo svedomí som vnímal ako poslednú kvapku ktorou pretiekol pohár trpezlivosti KDH. Ale ten pohár sa plnil veľmi dlho – rôznymi kauzami drobnými podrazmi a nekorektnosťami. Nedodržaním dohody o návrate do materských strán v SDK a snahou o zlikvidovanie KDH počnúc a podozreniami z korumpovania nezávislých poslancov nekončiac.
Aký je váš názor na prijatie tejto zmluvy v podobe v akej bola prezentovaná na verejnosti? Naozaj je to boj o hodnoty v spoločnosti ako to viackrát prezentoval Pavol Hrušovský? Alebo iba súčasť boja o konzervatívneho voliča?
KDH možno vyčítať všeličo ale to žeby svoje postoje v dôležitých otázkach formulovalo len na základe voličských nálad určite nie. Pre KDH to bola zásadná otázka. Nepovažujem sa za odborníka na túto tému ale nemám nič proti tomu aby boli občania či už zákonom alebo medzinárodnou zmluvou chránení proti tomu aby boli nútení výkonávať niečo čo je v zásadnom nesúlade s ich svedomím. Aby som spomenul extrémny prípad – vôbec nechápem ako môže niekomu vadiť žeby lekári ktorí považujú potrat za vraždu mali mať štátom garantované právo odmietnuť vykonávať potraty. Toto je tak vážna vec že bez ohľadu čo si kto o potratoch myslí nemožno predsa nikoho nútiť aby urobil niečo čo považuje za zabitie človeka.
KDH nevylúčilo prípadnú budúcu spoluprácu s Ficom. Viete si predstaviť dlhodobé fungovanie vlády kde určujúcimi prvkami môže byť vyhranená pravica a na opačnej strane rovnako vyhranená ľavica? Nehrozia podobné hodnotové príp. iné problémy aké vznikali počas prvej dzurindovej vlády s SDĽ a SOP?
OKS spoluprácu s Ficom vylučuje v tomto sa od KDH jasne líšime. Široké koalície obsahujúce pravicu i ľavicu občas vznikajú aj v iných krajinách obvykle však ide len o dočasné východisko z núdze. Pre krajinu nie sú takéto vlády dobrým riešením lebo nie sú schopné určiť jasné smerovanie a pohnúť vecami. Lavírovanie nedôslednosť a polovičatosť majú zapísané už v rodnom liste. V časoch keď krajine stačí údržbárska vláda ktorá má len udržiavať existujúci stav to nemusí byť až taká tragédia. Slovensko však potrebuje zásadné reformy. Druhou otázkou je či strany ktoré sa podieľajú na takýchto veľkých koalíciách naozaj možno považovať za vyhranenú pravicu a vyhranenú ľavicu. OKS je vyhranenou pravicou a do takejto vlády by nešla.
Počas posledných rokov prebiehali v našom štáte reformy. Aspoň tak to koalícia nazývala. Pokúste sa stručne zhodnotiť ich prínos príp. negatíva. Dokončila táto vláda to čo sľubovala?
Reforma zdravotníctva:
Zdravotnícka reforma bola len prvým krokom pootvorením dverí do trhového hospodárstva v rezorte ktorý ostal aj dlhé roky po Novembri 89 uviaznutý v socializme. Je potrebné zúžiť rozsah garantovanej zdravotnej starostlivosti znížiť výšku povinných odvodov a rozšíriť priestor pre komerčné poistenie na dobrovoľnom základe a pre priame platby za zdravotnú starostlivosť v prípadoch nepokrytých poistením.
Sociálna reforma:
Sociálna reforma je nevyužitou príležitosťou na skutočnú reformu. Je pozitívne že sa do dôchodkového systému zakomponoval aj kapitalizačný pilier. Je dobré že sa v systéme pomoci chudobným objavili prvky ktoré ich majú motivovať k vlastnej aktivite. Pozitívom je aj spružnenie pracovného práva hoci ešte ani zďaleka nie dostatočné. Skutočnou sociálnou reformou bude až nahradenie opatrovateľského štátu systémom založeným na osobnej zodpovednosti a prirodzených teda dobrovoľných formách solidarity. Je potrebné zásadne znížiť úlohu štátu a mieru vládou vynucovanej solidarity len na garantovanie základného životného štandardu. Je potrebné radikálne znížiť mieru odvodového zaťaženia.
Daňová reforma:
Rovná daň je nesporne lepšia než progresívna ale chybou je že základným cieľom daňovej reformy bolo zjednodušenie systému nie zníženie daňového zaťaženia. Podmienka že daňová reforma nemôže mať za následok zníženie daňových príjmov štátneho rozpočtu bola stanovená nesprávne. Rovná daň mala byť zavedená na nižšej úrovni a mala byť sprevádzaná reformou verejných financií ktorá by výrazne okresala výdavky verejnej správy.
Reforma školstva:
Je pozitívne že sa zriaďovateľské kompetencie preniesli zo štátnej správy na samosprávu zaviedlo sa financovanie podľa normatívu na žiaka a súkromné a cirkevné školy boli zrovnoprávnené s verejnými. Základným nedostatkom je že sa neuskutočnila obsahová reforma vzdelávania ktorá by mala byť založená na slobodnej tvorbe vzdelávacích programov samotnými školami a na vnesení konkurenčného prostredia do školského systému. Návrh nového školského zákona ktorý pre takúto reformu vytvára legislatívne prostredie je však už na svete a bol pripravený aj za aktívnej účasti odborníkov OKS.
Ako vnímate fakt že dodnes neboli vyšetrené mnohé kauzy ktoré vznikli za vlády HZDS SNS a ZRS (únos Kováča ml. vražda Remiáša privatizácia atď.). Vtedajšia opozícia na tom postavila časť svojej agendy dnes po takmer 8 rokoch však situácia vyzerá úplne inak. Lexa je postupne oslobodzovaný takmer zo všetkých obvinení stále platia nemravné amnestie mečiarovskí privatizéri dnes spolupracujú so SMERom… čakali ste že to skončí takto?
Nečakal. Neochota prijať ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií je veľkou škvrnou na povesti pomečiarovskej politickej garnitúry. Ešte väčšiu chybu však vidím v stieraní rozdielov medzi mečiarovským uplatňovaním moci a politickými spôsobmi demokratických politických subjektov najmä pokiaľ ide o korupciu klientelizmus ale aj o relativizáciu nedemokratických protiústavných a nezákonných prejavov z obdobia tretej vlády Vladimíra Mečiara. Pamäť a jasné rozlišovanie sú dôležité aj v politike.
Čím je však spôsobené že žiadna vláda sa nedokáže vyhnúť škandálom takého rozsahu akého sme boli neraz svedkami? Mečiar mal Rezeša Lexu Póora atď. Dzurinda svojho Palacku Martinčekovú Vavríka Kanisa či Černáka a ďalších. Naozaj je to tak že ak sa dostanem k moci automaticky strácam zábrany? KDH má svojho Gaburu a Bielika ANO Ruska Lintner Henzélyovú HZDS Karlína SMK už tiež vstúpila na pôdu škandálov… ako je možné že sa tomu nikto nedokáže dlhodobo vyhýbať?
Politici majú sklon zneužívať moc. Preto je potrebné im čo najviac zúžiť priestor v ktorom to môžu robiť. Základným nástrojom je obmedzenie úlohy štátu na jeho základné funkcie. V tom priestore v ktorom je pôsobenie štátu nevyhnutné musia byť stanovené prísne pravidlá podľa ktorých majú politici a úradníci postupovať a na základe ktorých ich možno kontrolovať. Je dôležité aby fungovanie verejnej správy bolo v maximálnej miere transparentné a pod dohľadom verejnosti. To všetko je veľmi potrebné ale vytvára to iba rámec v ktorom sa politici pohybujú a nezbavuje ich to osobnej zodpovednosti za ich skutky. Vždy tu budú aj politici ktorí sa budú správať poctivo aj takí ktorí budú zneužívať svoje postavenie. Záleží však na tom ktorých bude viac a ako bude na tom záležať ich voličom. Ak budú mnohí ľudia naďalej dávať hlasy politikom ktorí kradnú klamú a zneužívajú moc vo svoj prospech tak politici nebudú cítiť tlak na to že takéto správanie je neprípustné.
Často sa spomína že táto spoločnosť na hodnotovú politiku ešte nedorástla preto sú v kurze najmä populistické strany ktoré zviditeľňujú najmä persóny s výraznými rétorickými schopnosťami. Nikto nemôže spochybniť že Mečiar Fico či Dzurinda sú zdatnými rečníkmi. Akoby nikto nepočúval čo hovoria ale iba pozeral a vnímal ako to hovoria. Nevnímate absenciu populárneho rétora ako hendikep OKS? Je zdatný rétor podmienkou úspechu?
František Šebej alebo Peter Osuský sú podľa mňa výborní rétori. Ale asi to nie je iba o rétorike. OKS nestavia svoju politiku na populizme. Máme program ktorý je schopný posunúť túto krajinu k väčšej slobode a tým zabezpečiť ľuďom lepší život a vyššiu životnú úroveň. Zoči voči populistickým sľubom iných strán sa naše posolstvo možno zdá príliš komplikované. Ľudia sú zvyknutí na to že sa o nich stará štát a preferujú politikov ktorí im nahovárajú že tak je to správne a žeby to štát mal robiť ešte viac. My sme však zvyknutí zvádzať zápas s presilou a vytrvať aj keď sa zdá že šance na úspech sú malé. Pretože sme presvedčení že to má zmysel a správna vec sa nakoniec presadí. A skúsenosť nám to potvrdzuje. Keď sme sa v roku 1991 postavili proti Mečiarovi stáli sme proti obrovskej väčšine voličov médií i relevantných politikov naša pozícia vyzerala tiež zdanlivo beznádejne. Napriek tomu sme nakoniec Mečiara a mečiarizmus dokázali poraziť. A nebolo to tým žeby sa Mečiarove rétorické schopnosti nejako zhoršili.
Na čom je/bude postavený program OKS? Mám na mysli základné tézy i konkrétne riešenia ekonomických sociálnych či spoločenských problémov.
OKS prichádza s programom štíhlej vlády. Verejná správa by mala byť oveľa štíhlejšia ako je dnes a mala by fungovať efektívnejšie. Slovensko nepotrebuje toľko ministerstiev úradov a úradníkov ako má dnes. Štát by sa nemal starať do toľkých vecí ako dnes oveľa viac priestoru musí ostať pre trhové vzťahy súkromný sektor a dobrovoľný princíp. Štát má zabezpečovať tvorbu zákonov vymáhateľnosť práva vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť zahraničnú politiku menu základný životný štandard pre tých čo objektívne potrebujú pomoc a štandardné vzdelanie detí. Z ostatných oblastí by sa mal štát postupne stiahnuť. Zároveň by mal od ľudí prostredníctvom daní a odvodov vyberať oveľa menej peňazí. Občanom treba dať viac slobody ale aj viac zodpovednosti. Volebný program OKS ponúkne zásadné reformy v oblasti ekonomiky sociálnej politiky verejnej správy súdnictva vzdelávania zdravotníctva poľnohospodárstva i životného prostredia. Predstaví kritický prístup vo vzťahu k súčasným centralizačným a byrokratizačným tendenciám v EÚ. A navrhne kroky na zabezpečenie silnejšej a účinnejšej kontroly politikov úradníkov a nakladania s verejnými financiami.
Karol Sudor uverejnené na blogu Karola Sudora na spravodajskom portáli SME.sk dňa 11. apríla 2006.