Ruský denník Anny Politkovskej od smrti ktorej uplynuli dva roky je precíznou analýzou Putinovho režimu. Putin postupoval systematicky. Ekonomicky použil taktiku cukru a biča. Exemplárne dal potrestať Chodorkovského a jeho majetok zoštátnil čím utvoril základ dnešného ruského štátneho kapitalizmu založeného na cenách surovín. Nezávislé médiá takmer kompletne zlikvidoval kľúčové dostal do rúk. Roztrieštenú opozíciu marginalizoval. Mimovládne organizácie vyhlásil za vnútorného nepriateľa Ruska. Uzavrel štátny pakt s pravoslávnou cirkvou. V Južnom Osetsku a Abcházsku sa vrátil k tradičnej ruskej imperiálnej politike ktorej základ netvorí všeslovanská idea ani konflikt kresťanstva s islamom ale koncepcia Ruska ako euroázijskej veľmoci.
To mohlo prekvapiť len nenapraviteľných rojkov. Poľské a české bezpečnostné rozhodnutie nevzišlo z toho že by obe krajiny ponímali Rusko ako nepriateľa. Je pre ne dôležité lebo sa tým zakotvujú v bezpečnom priestore. Z tohto hľadiska je Ficova politika voči Rusku v rozpore so štátnym záujmom Slovenskej republiky pokiaľ zaň pokladáme spoľahlivú ukotvenosť v euroatlantickom systéme. Blúznenie občana Chelemendika ktorý je dnes spolu s Jánom Čarnogurským najväčším obhajcom ruských záujmov na Slovensku o dominantnej svetovej role rubľa odporuje už len zdravému rozumu.
Ak sa to nápadne podobá na dnešné Slovensko nemýlite sa. Slovensko nie je síce veľmocou ale základné črty Ficovej Slotovej a Mečiarovej politiky sú rovnaké ako Putinove. Všetky tri strany sú si navzájom blízke v príklone k autokratickej politike a odpore k západnej civilizácii. Nerozpoznanie tejto bazálnej spoločnej črty dnešnej vládnej koalície bolo veľkým Dzurindovým omylom a doteraz prežíva v neschopnosti parlamentnej opozície jasne sa od vlády dištancovať.
Fico je rovnako ako Putin autokratickým politikom. Správa sa podľa hesla: „Kto nejde s nami ide proti nám.“ Jeho základným kritériom je poslušnosť. Tá platí rovnako pre jeho zlatú mládež ako aj pre miestnych a regionálnych miestodržiteľov. Chce znárodniť zahraničných investorov je nepriateľom nezávislých a zoštátňovateľom verejnoprávnych médií. Uzavrel štátny pakt s cirkvami. Lživou propagandou v kauze Hedvigy Malinovej nastavil Slovensko na protimaďarský kód. Sám sa označil za nepriateľa občianskej spoločnosti. Správa sa dvojtvárne. Jedným dychom sľubuje Pezinčanom pomoc a zároveň vysiela na obhliadku skládky svojho ministra životného prostredia ktorého jediným nálezom je že bude prípad skúmať až kým nebude skládka skolaudovaná. A aktivisti si môžu pískať.
Najnovšie čítame že ruská opozícia mení stratégiu a bude spolupracovať s mocou. Aj to aby sme citovali predsedu vlády sedí na Slovensku ako riť na šerbeľ. Až kým nepríde kríza. Domnievam sa na rozdiel od tých čo si myslia že Slovensko môže na nej profitovať že už číha za dverami.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 15. októbra 2008.
