Verejné diskusie majú zvláštnu vlastnosť. Ohlodajú problém na kosť a jeho zredukovaním na ÁNO alebo NIE ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov aj tam kde reálne neexistujú.
Pre priateľov jednoduchých riešení umožňujú jasné a jednoznačné stotožnenie. Ste za PKO alebo proti? Ste za Budmerice alebo proti? Ste za reformu odvodov alebo proti? Ak poviete že ste za to aby ostal uchovaný charakter nábrežia a PKO sa inovovalo odpovedali ste v očiach pekaoistov nesprávne. Ak poviete že Budmerice nemôžu ostať socialistickým skanzenom ale komerčné prenajímanie ich časti by mohlo pokryť náklady na tvorbu spisovateľov budmeristi budú padať do mdlôb. Lebo ste v oboch prípadoch neodpovedali podľa ich želania jednoduchým áno alebo nie. A milovníci jednoduchých riešení vás môžu označkovať – ako nepriateľov PKO Budmeríc životného prostredia národa globálneho sveta alebo svetového mieru.
Podobný priebeh má aj verejná diskusia o zmenách odvodovo-daňového systému. Jeho predkladatelia nám vtĺkajú do hláv že je to reforma a pri každej reforme musí byť niekto kto na ňu doplatí. A skúste im povedať že reformou možno nazvať len také zmeny na ktorých konci je zlepšenie a nie zhoršenie oproti súčasnému stavu.
Technokrati zmien vynikajú najmä tým že zahmlievajú a opakujú do nemoty tie isté slovné spojenia. Za horami meniacich sa parametrov – len aby nikto nevedel na čom naozaj je – sa dozviete len to že raz majú byť postihnutí živnostníci a SZČO (to sú prosím samostatne zárobkovo činní občania) s nízkymi potom so strednými a nakoniec s vyššími príjmami a vždy dohodári. Spustia na vás že reforma má byť fiškálne neutrálna a napokon zistíte že to vôbec neplatí. Tvrdia že dramaticky rastie počet zamestnancov prechádzajúcich na živnosti a apokalypticky ohlasujú nadchádzajúci kolaps verejných financií. Vzápätí z ich vlastných čísiel zistíte že nijaký razantný nárast živností sa v posledných rokoch nekonal a že tí čo dnes pred živnostníkmi varujú pred niekoľkými rokmi vznik živností finančne podporovali.
Skutočnou verbálnou lahôdkou je že dnešní kazisveti označujú za odporcov reformy tých čo si ju želajú na základe spoločného konsenzu o zjednodušení a sprehľadnení celého odvodovo-daňového systému a znížení odvodov zamestnancov.
To je Jóbova správa na margo bilancie súčasných verejných diskusií. Nechcem tu skúmať skutočné pohnútky nepoctivých zámerov zabalených do počestného občianskeho hnevu na ktoré profesionálni kazisveti lákajú občianskych aktivistov a skrývajú za ne vlastné egoistické záujmy. Spomeniem len dva neblahé dôsledky verejnej diskusie o odvodovo-daňových zmenách.
Celá diskusia vedie k tomu čo by sa dalo označiť ako vyvolávanie sociálnej závisti. Je to o to perfídnejšie že sa to deje pod heslom sociálnej spravodlivosti. Aké iné dôvody má hecovanie zamestnancov proti živnostníkom že aj oni majú platiť rovnaké odvody pričom je jasné že živnostníci majú z povahy veci oveľa menšie sociálne nároky. Vrážanie klinov postavilo zamestnancov vedome proti živnostníkom nižšie príjmové skupiny živnostníkov proti vyšším všetkých proti dohodárom a sociálna závisť sa nenápadne mení na triednu nenávisť. Nikto to nepovie nahlas aj keď s tým kalkuluje. Presne podľa hesla: rozdeľuj a panuj.
Celá diskusia však má ešte jeden oveľa hlbší rozmer. November 1989 vyzval ľudí aby vzali svoj život do vlastných rúk. Možno to heslo vyzeralo ako metafora ale dostalo veľmi konkrétnu podobu. Živnostníci a samostatne zárobkovo činní ľudia vzali túto výzvu doslovne a začali živiť seba svoje rodiny a ďalších ľudí prácou vlastných rúk a umu. Dohodári sa chytili rozumu a začali si prilepšovať popri zamestnaní počas štúdia alebo v dôchodku.
Ten systém nevznikol na pokyn úradným nariadením nie je dokonalý ale je spravodlivý lebo na rozdiel od komunistického glajchšaltovania ľudí podporuje ich rozdielne schopnosti a formy životnej existencie a to nie založených na korupcii ale na poctivých výsledkoch vlastnej práce. A to chceme trestať dvadsaťdva rokov po novembri 1989?
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 9. mája 2011.
