Ak bránia menšie zlo politici je to len smutný úkaz stavu politickej kultúry a to nielen na Slovensku ale v celej strednej a východnej Európe. Ak ho však bránia intelektuáli a občianski aktivisti je to smutný úkaz stavu vedomia celej spoločnosti.
Preto položil maďarský intelektuál a spisovateľ István Eörsi v súvislosti s odhalením faktu že maďarský premiér Medgyessy slúžil ako nadporučík komunistickej kontrarozviedky otázku či máme možnosť voľby „len medzi špinavými a zločineckými alternatívami“. Jeho odpoveď vychádzala z poznania čo spôsobilo akceptovanie „menšieho zla“ v kádarovskom režime: „Ak vojdeme do uličky menšieho zla prestaneme vedieť dokedy to budeme môcť robiť beztrestne.“
Problém „menšieho zla“ platí v oveľa väčšej miere pre demokraciu ako pre komunizmus. Na rozdiel od komunizmu keď bolo každé rozhodnutie vynútené vonkajším tlakom totalitného režimu dnešné rozhodnutia sú slobodné a niet sa na čo vyhovárať. Preto Fedor Gál hovorí že „voliť treba dobre a nie najmenej zle. Voliť dobre neznamená že volím dobro. Voliť zlo hoci aj to najmenšie však znamená že dobro v politike neexistuje. Ak však neexistuje v politike potom ho niet ani v spoločnosti“.
Daniel Forgács (SME 6. 7.) porovnáva výsledky prieskumov verejnej mienky s voľbami a dopúšťa sa pritom dvojnásobného lapsusu. Zabúda že reprezentatívnosť prieskumov verejnej mienky spočíva nielen v tom koľko percent voličov pôjde voliť ale aj v tom koľko ich voliť nepôjde. A zabúda najmä na to že názory občanov ktorí sa rozhodli ísť nevoliť sú do volieb zahrnuté. Ich hlasy si rozdelia proporčne politické strany ktoré sa dostanú do parlamentu rovnako ako si rozdelia prepadnuté hlasy.
Daniel Forgács to napokon vie lebo nevdojak a akoby mimovoľne pomenúva účel kampane mimovládnych organizácií. Hovorí totiž že „vyššia reprezentatívnosť výsledkov volieb menej vyhovuje stranám ktoré majú disciplinovaných voličov“. Ak túto tak trochu zaumnú vetu preložíme do jasnej slovenčiny vyjde nám že takýmito stranami sú na Slovensku HZDS SMK a KDH a že stranami s „nedisciplinovanými“ voličmi sú Smer ANO a SDKÚ.
Ideálnym cieľom volebnej kampane mimovládnych organizácií je zvyšovať „reprezentatívnosť volieb“. Jej praktickým dôsledkom je však pomoc politickým stranám s „nediscplinovanými“ t. j. sklamanými a mladými voličmi a to v poradí Smer ANO SDKÚ. Tomuto reprezentatívnemu zisteniu sa nedá vyhnúť nijakými sofistikovanými odpoveďami.
Pochybujem že toto je skutočný úmysel mimovládnych organizácií ale nepochybujem že takýto bude nezamýšľaný dopad ich kampane. Ak je živnou pôdou občianskej spoločnosti poctivosť a nezištnosť bolo by lepšie keby sa mimovládne organizácie vo svojej kampani sústredili s Istvánom Eörsim na to aby sa voliči nedali vohnať do slepej uličky rozhodovania „medzi špinavými a zločineckými alternatívami“.
Podstatná je dnes totiž pre voliča možnosť slobodne sa rozhodnúť či a koho chce ísť voliť. Lebo cena slobodného rozhodnutia cena svedomia je v čase špinavých a zločineckých alternatív cenou zlata.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 8. júla 2002.
