Vládna koalícia sľúbila voličovi tri veci: obnovenie demokratických pomerov a morálky pri výkone moci uskutočnenie zásadných reforiem a potrestanie prechmatov predchádzajúcej vlády.
Tieto tri zložky vládneho programu boli cestou k obnove dôvery občanov v politiku k zvýšeniu životnej úrovne a k vstupu Slovenskej republiky do NATO a EÚ.
Len dôsledné uskutočňovanie takejto politiky mohlo viesť k úspechu vládnej koalície. Jej úspech či neúspech sa totiž nezačína zakladať dnes ale skladá sa z kamienkov toho čo robila celé štyri roky.
Najúspešnejšie si počínala vládna koalícia v plnení kritérií vstupu Slovenskej republiky do NATO a EÚ. Pomalé uskutočňovanie reforiem ich odkladanie alebo deformovanie však viedlo k strate dôvery v to že vedú k zlepšeniu vlastnej životnej úrovne. Faktická neschopnosť riešiť politické a ekonomické kauzy predchádzajúceho režimu a vlastná politická demoralizácia spojená s novými a novými kauzami viedli k tomu že vládna koalícia stratila dôveryhodnosť čo ohrozuje jej úspech vo voľbách v tomto roku a tým aj vstup Slovenskej republiky do NATO a následne do EÚ.
Ako vždy aj tentoraz sa len potvrdilo niekoľko základných právd aj keď ich ustavičné opakovanie počas týchto štyroch rokov pripomínalo hádzanie hrachu na stenu.
Pravda prvá nemožno robiť úspešnú politiku a pritom likvidovať svojich najbližších spojencov. Dôsledkom je nielen rozvrat politického prostredia ale aj zoslabenie vlastných pozícií.
Pravda druhá nemožno chcieť úspešnú vládu a pritom sa opierať od začiatku o jej najslabší článok. Dôsledkom je taká vysoká miera kompromisu ktorá znemožňuje úspech.
Pravda tretia nemožno chcieť pozitívnu zmenu politickej klímy a správať sa podobne ako tí ktorých za to dnešná vládna koalícia právom odsudzovala. Dôsledkom nie je „sebareflexia“ HZDS ale presvedčenie ľudí že „tí naši“ sú rovnakí cynici ako „tí druhí“ a že politika nemôže byť iná.
Pravda štvrtá nemožno robiť dobrú zahraničnú politiku bez úspešnej vnútornej politiky. Dôsledkom je dnešná úzkosť z výsledkov volieb z toho že sa nedostaneme do NATO a EÚ ktorá plodí stále nové chyby nekonečné kalkulácie najrozmanitejších predvolebných a povolebných kombinácií s jediným cieľom „len aby sa do vlády nedostal Mečiar“ ktoré ho tam pritom priamo priťahujú.
Piata pravda je pritom jednoduchá štvorročné správanie dnešnej vládnej koalície povedie s veľkou pravdepodobnosťou k tomu že HZDS bude na komunálnej regionálnej a celoštátnej úrovni silnejšie a mocnejšie ako kedykoľvek predtým negatívne legitimizované vo svojej nemorálnosti nemorálnosťou súčasnej politickej garnitúry.
V úvahách politickej elity to už dnes vedie k uvažovaniu o nevyhnutnosti všeobecného politického zmierenia. To však neznamená nič iné ako zmieriť sa s politickou brutalitou s rozkrádaním lžou a spupnosťou moci voči obyčajným ľuďom ktorí sú poctiví nekradnú a neklamú. V konečnom dôsledku to však znamená prijať ako jedinú možnú pravdu cynickú politiku a povedať si ako to dnes už začíname počúvať z úst intelektuálnej elity že „na viac nemáme“.
Znamená to však aj niečo oveľa horšie. V demokratickom svete platí totiž aj ďalšia jednoduchá pravda cynická politika vedie nielen k úplnej strate dôvery ľudí v politiku a v dôveryhodnosť politikov ale je pre nich aj neprijateľná. V normálnom svete to vedia rovnako dobre ľudia aj politici a tak sa aj správajú. Lebo cynici môžu byť cynickí len do tej miery do akej im to ľudia dovolia.
Preto aj na Slovensku platí jednoduchá pravda aj keď sa môže zdať v tejto chvíli naivná: že bude normálnou krajinou až keď v nej budú vládnuť jednoduché pravdy. V našom prípade je ňou poctivá politika.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 29. januára 2002.
