Bill Baker bol pionierom americkej sociálnej práce na Slovensku. Jej kométou. Od roku 1991 žil v Košiciach skúmal a vzdelával v sociálnej oblasti pomáhal ľuďom v núdzi v roku 2002 založili s Pavlom Hanšutom Združenie za sociálnu reformu vydal knihu V bludnom kruhu.
V roku 2006 sa vrátil kvôli štúdiu detí do americkej Montany. Jeho decentralizovaná predstava sociálnej spravodlivosti je medzitým od slovenskej skutočnosti vzdialenejšia ako kedykoľvek predtým. Len Rómovia sa premenovali na neprispôsobivých občanov a hrozí im boj na život a na smrť o európske peniaze.
Bill Baker bol pre mňa zjavením sociálnej spravodlivosti. Bežne vychádzame z predstavy že všetci sa skladáme na to aby tí najchudobnejší nezamestnaní starí a chorí nezomreli dáme naše peniaze štátu a ten ich spravodlivo prerozdelí. Je to ľudské ale v podstate je to falošná náplasť na naše svedomie. Sociálna spravodlivosť sa začína tam kde uznáme že človek potrebuje pre svoje duševné dobro prácu a ak dostáva peniaze bez toho aby sa od neho vyžadovali pracovné záväzky spôsobuje to poškodzovanie jeho hlbokých základných potrieb. Táto jedna veta je prevratná a všetko ostatné sa odvíja od nej – že človek musí byť zainteresovaný na riešení svojich problémov a osobná zodpovednosť má vychádzať z vnútornej potreby že zdravý sociálny systém je založený na vytvorení podmienok pre budovanie silnej rodiny že ľudia by mali byť platení a to aj pri podpore v nezamestnanosti za vykonanú prácu. Že sociálna spravodlivosť znamená ľudskú dôstojnosť.
O Billovi Bakerovi som odvtedy nepočul. Spomenul som si však naňho pri prvých krokoch pápeža Františka. Čo znamená že zodpovedá v cirkvi náboženskej požiadavke Božieho zjavenia? Čo znamená že predstavuje kresťanstvo v nezriedenej antickej podobe? Odpoveďou je možno práve jeho žitý dôraz na sociálnu spravodlivosť a potrebu ľudskej dôstojnosti. Na spravodlivosť ktorá sa neodvodzuje od chladných inštitúcií ale od horúcej ľudskej spolupatričnosti.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 29. apríla 2013.
