Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika človek ktorému tlieskal dunajskostredský futbalový štadión. Slovák ktorý chápe Maďarov. Podpredseda OKS a poslanec NR SR Ondrej Dostál.
;
Ako ste sa cítili na štadióne v Dunajskej Strede na zhromaždení proti jazykovému zákonu? Ako jediný Slovák ste medzi 15-tisíc Maďarmi zožali najväčší potlesk.
;
Tak bolo to najväčšie publikum pred ktorým som v živote hovoril. Samozrejme tá situácia bola trošku zvláštna lebo to bola akcia politickej strany nie mojej vlastnej. Ostatní slovenskí politici alebo aktivisti sa vyhli tejto možnosti ale ja som to považoval za prirodzené. Zákon o štátnom jazyku som kritizoval už v roku 1995 keď bol prijímaný vtedajšou Mečiarovou vládou. Ako novinár som zákon kritizoval ako analytik som upozorňoval na jeho nedostatky a ako občiansky aktivista som k nemu organizoval hromadné pripomienky a tak bolo logické že ak som bol oslovený tak vyjadrím svoj názor aj na takomto zhromaždení. Bral som to ako gesto solidarity slovenským Maďarom že aspekty Ficovej menšinovej politiky nebudeme spoločne kritizovať v nejakých komorných kruhoch ale aj na verejnom mieste. Bol som príjemne prekvapený.
;
Aký to bol pre Vás pocit?
;
Neočakával som až taký aplauz. Najprv som nevedel čo môžem očakávať. Potom som chvíľu sedel na tribúne kde okolo mňa premávali ľudia v čiernom oblečení s vlajkami o ktorých som neskôr zistil že patrili k radikálnemu maďarskému hnutiu z Maďarska. Tam som sa chvíľu necítil celkom dobre. Potom som išiel na plochu a pripravil som sa na to čo mám hovoriť. Následne keď som vystúpil tak som bol príjemne prekvapený tou pozitívnou reakciou a tým že to ľudia pochopili.
;
Keď sme Vás s Kálmánom Petőczom pozývali na to stretnutie mali ste zopár zásadných otázok týkajúcich sa toho o čo tam vlastne pôjde. Následne ste okamžite súhlasili za čo Vám v mene slovenských Maďarov ďakujeme. Prišli by ste opäť?
;
Keby to bolo v podobnej veci prišiel by som.
;
Ako konzervatívec riaditeľ Konzervatívneho Inštitútu ste sa dlhé roky pohybovali v tretom sektore. Stali ste sa známym vďaka rôznym aktivitám. Ako občiansky aktivista ste poukazovali na demokratický deficit (návšteva čínskeho prezidenta proti Harabinovi proti Ficovi pred Úradom vlády atď.) Nechýba Vám tento akčný rádius od kedy sedíte v „sterilnom parlamente“?
;
Ja sa z času na čas zúčastním aj na takýchto akciách. Bol som na proteste proti manipulovaniu bieloruských volieb a zatýkaniu bieloruských aktivistov na proteste proti maďarskému mediálnemu zákonu. Nepredpokladám že by som úplne skončil s aktivitami tohto typu. Samozrejme že väčšiu pozornosť teraz venujem parlamentu.
;
Presuňme sa do veľkej politiky. Ste dlhoročným lokálnym politikom sedeli ste v zastupiteľstve Starého mesta ste župným poslancom. Čo Vás zlákalo z komunálnej do veľkej politiky?
;
Ja som sa veľkou politikou zaoberal skôr ako komunálnou. Vyjadroval som sa k nej ako člen a funkcionár politickej mládežníckej organizácie venoval som sa jej ako novinár ako analytik aj ako člen politickej strany. Do komunálnej politiky som vstúpil až neskôr. Keď som sa dostal do reálnej celoštátnej politiky do istej miery to súviselo s mojou angažovanosťou v lokálnej politike ale prakticky nepretržite som bol v kontakte s veľkou politikou. Nebol to celkom ten príbeh že človek začne najprv komunálne a neskôr sa začne zaujímať o celoštátnu politiku.
;
Predseda OKS Peter Zajac už parlamentným poslancom bol. Pamätáme sa na jeho vyjadrenie keď sa vzdal poslaneckého mandátu a povedal že je sklamaný atmosférou v politike. Ako profesor sa vrátil na Humboldtovu univerzitu v Berlíne. Napriek tomu je teraz späť. Prečo?
;
Peter Zajac nikdy definitívne nevystúpil z politiky zostal členom predsedníctva OKS kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2002. Z parlamentu odišiel kvôli tomu ako vnímal vtedajšiu situáciu. Po Petrovi Tatárovi sa stal predsedom OKS a pod jeho vedením sa OKS stala stranou ktorá vstúpila do parlamentu.
;
Prečo ste si vybrali práve ponuku Most-Híd? Pokiaľ vieme bola šanca kandidovať aj na kandidátnej listine SDKÚ-DS. Tam ste nevideli šancu presadzovať vašu agendu?
;
Zvažovali sme tieto dve ponuky. Ponuka Mostu sa nám zdala lepšia aj z dôvodu že sme mali dlhodobejšie priateľské vzťahy s Bélom Bugárom. S predstaviteľmi Mostu nás spájal dôraz na slovensko-maďarskú spoluprácu. Ďalším dôvodom bolo to že ponuka zo strany Mostu mala viac charakter politického vzťahu a nie len poskytnutia miest na kandidátke. Je to paradoxné vzhľadom na to ako sa naše vzťahy vyvíjali po voľbách a ako je to teraz. Ale vtedy to naozaj bolo tak že OKS ako politická strana sa dohodla s Mostom ako politickou stranou a Most ponúkol možnosť nominovať do každej desiatky s výnimkou prvej jedného kandidáta OKS. V prípade SDKÚ išlo skôr o umiestnenie niekoľko jednotlivcov na kandidátke SDKÚ.
;
Pre mňa osobne bola dôležitá aj tá skutočnosť že v čase keď sme sa my rozhodli pre Most pohybovala sa táto strana na hranici zvoliteľnosti. Vôbec nebolo jasné či sa stane parlamentnou stranou alebo nie. Naša možná pomoc Mostu aby prekročil 5 % sa mi zdala oveľa významnejšia ako to že sa spojíme s SDKÚ. Lebo keď sa to stane možno zlepšíme situáciu SDKÚ ale nijak výrazne neovplyvníme výsledky volieb. Naopak keď sa spojíme s Mostom tak pomôžeme k tomu aby prekonal 5 percentnú hranicu a tým ovplyvníme zloženie budúcej vlády.
;
Predseda OKS Peter Zajac tvrdí že vládne strany by sa Vás mali pokúsiť integrovať napríklad aj cez účasť na koaličných radách. Ste však súčasťou klubu Mostu-Híd. Bugárovci chodia pravidelne na koaličné rokovania. Prečo teda Vaša požiadavka?
;
My sme členmi poslaneckého klubu ale nie sme členmi politickej strany Mostu. Keď sa o niečom dohodne vedenie Mostu do istej miery je to záväzné pre ľudí ktorí sú v klube a zároveň aj v politickej strane. Členovia politickej strany rešpektujú rozhodnutia straníckych orgánov. Rozhodnutia týchto orgánov nemajú vzhľadom na OKS takúto záväznosť lebo nie sme členmi politickej strany Most-Híd ale poslaneckého klubu. Máme svoj vlastný politický program svoje vlastné politické názory. Komunikácia je v takomto prípade oveľa zložitejšia. Myslím si že by prospelo veci keby sa podarilo zapojiť OKS do priameho rozhodovania vládnej koalície a teda nie len sprostredkovane cez poslanecký klub.
;
Podľa Petra Zajaca sa ukazuje že kým nie sú štyria poslanci OKS a štyria poslanci Obyčajných ľudí (OĽ) integrovaní do vládnej koalície bude dochádzať k turbulenciám. Ako po dnešnom rokovaní medzi SaS a OĽ vieme traja OĽ zostali súčasťou frakcie. K akým turbulenciám by mohlo dôjsť v súvislosti s OKS?
;
Sme trochu iný typ politikov ako Obyčajní ľudia. Na niektoré veci reagujeme iným spôsobom ako Igor Matovič ktorý je dosť impulzívny typ politika. Ale to že sa situácia vo vládnej koalícii vyhrotila určite nie je len dôsledkom impulzívnej povahy Igora Matoviča ale aj toho akým spôsobom pristupovala koalícia k Obyčajným ľudom aj k OKS. Keď Obyčajní ľudia kandidovali so svojim programom a svojimi predstavami vládna koalícia ich v podstate ignorovala. Nijaké ich špecifické ciele nezapracovala do vládneho programu. Spoliehala sa na to že situácia sa nemôže vyhrotiť do tej miery že odlišný názor Obyčajných ľudí môže ohroziť prijatie nejakého dôležitého zákona. Ale ukázalo sa to práve na príklade zákona o občianstve že tento predpoklad nebol správny. Že môže nastať situácia kedy koalícii chýbajú práve tieto hlasy. Ja tiež nevylučujem že vládna koalícia bude presadzovať niektoré veci ktoré nebudú vyplývať z programového vyhlásenia vlády a zvyšok koalície bude mať iný názor ako my. V tomto prípade sa môže zablokovať nejaký vládny návrh pokiaľ ten prístup bude taký že sa nebude hľadať dohoda.
;
Môžete povedať pár príkladov?
;
My sme jasne povedali že budeme podporovať programové vyhlásenie vlády. Môžem povedať napríklad štátny rozpočet kde sme vystúpili pomerne kriticky lebo sme neboli celkom stotožnení s tým že zníženie deficitu verejných financií sa nedosiahlo len úsporami ale aj zvyšovaním daní a odvodov. Povedali sme že očakávame razantnejšie zmeny smerom k úsporám vo verejných výdavkoch a že je to posledný krát keď podporujeme opatrenia ktoré zvyšujú dane a odvody. Takže od vlády teraz očakávame že pristúpi k úsporám. Ak sa tak nestane a vláda by opäť chcela zvýšiť dane s tým by sme mali problém.
;
Nežiarlite na Igora Matoviča že jeho štvorka vzbudzuje neporovnateľne väčšiu mediálnu pozornosť ako štyria poslanci OKS?
;
Ja som bol prvý ktorému sa Anna Belousovová vyhrážala fackou Igor Matovič bol prvý kto ju aj dostal takže ma predbehol.
;
Vy ste boli tiež blízko k tomu.
;
Áno ale to bol len verbálny útok vo vzťahu ku mne.
;
Takže nežiarlite na Igora Matoviča?
;
Máme iný štýl politiky takže je prirodzené že nerobíme až taký rozruch ako on. A nakoniec aj u ostatných troch Obyčajných ľudí to nie je tak že by až toľko boli v médiách ako on – vďaka jeho svojského štýlu.
;
Zaujímalo by nás ako vyzerá v praxi také zasadnutie poslaneckého klubu Mostu-Híd. Konzultujete spolu svoje stanoviská názory? Aká je v skutočnosti tá deklarovaná slovensko-maďarská spolupráca?
;
Poslanecký klub sa schádza pred každým zasadnutím parlamentu a v priebehu zasadnutia parlamentu keď sa deje niečo dôležité čo je potrebné prerokovať. Na tomto zasadnutí poslaneckého klubu hovoríme o programe schôdze o tom čo sú podstatné a problematické body. Upozorňujeme kedy by mohol nastať problém z hľadiska podpory. Samozrejme sú parciálne diskusie k zákonom kde sa vyjadrujú poslanci ktorí pracujú v príslušných výboroch alebo majú záujem o danú tému. Ja si myslím že komunikácia v rámci klubu aj v rámci celej koalície by mala byt intenzívnejšia a rozsiahlejšia lebo priestor pri stretnutiach klubu alebo už celej koalície je veľmi obmedzený a prezentovať sa dajú len najožehavejšie otázky.
;
Vieme že Benešové dekréty zostali v platnosti pokuty v jazykovom zákone tiež. Podľa všetkého aj maďarské dvojité občianstvo je už natoľko hysterizované že nemôžeme očakávať reálny posun. Najnovšie viď návrh medzištátnej zmluvy zo strany Slovenska ktorý kopíruje Matovičov a Ficov návrh. Poznáte verziu zmluvy zo strany ministerstva vnútra? (pozn. red. rozhovor sme robili 16.2.)
;
To som ešte nevidel. Zaregistroval som v novinách správu že návrh je predložený maďarskej strane.
;
Je to viac menej Matovičov pozmeňovací návrh.
;
Áno niečo podobné ale zakotvené v zmluve. Následkom toho by bolo že povedzme občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti nebudú môcť získavať maďarské občianstvo. Ale neviem čo presne obsahuje návrh zmluvy.
;
Konkrétne je tam ustanovenie o každoročnej výmene informácií o občanoch ktorí o dvojité občianstvo požiadali. K získaniu občianstva musí žiadateľ spĺňať isté podmienky napríklad 5 rokov pracovať alebo študovať v Maďarsku zároveň mať tam aspoň rok trvalý pobyt. V návrhu zmluvy síce chýba požiadavka rodinnej väzby no okrem toho kopíruje Matovičov návrh a tak prakticky znemožňuje slovenským Maďarom požiadať o dvojité občianstvo.
;
Ja nepovažujem tú úpravu ktorá je v Maďarsku za štandardnú. Pokiaľ by sa princípy z Matovičovho pozmeňováku premietli do či už medzištátnej zmluvy alebo do úpravy maďarského zákona tak ja by som v tom problém nevidel. Ja vidím problém v tom že schválením Matovičovho pozmeňováku v slovenskom zákone o štátnom občianstve by sme ponechali stav keď by zo zákona zanikalo slovenské občianstvo slovenským občanom čo je z môjho pohľadu problém. Ale nepovažoval by som za problém keby Maďarsko pretvorilo svoj zákon do tej podoby že by neumožňoval nadobúdať maďarské občianstvo osobám ktoré nemajú štandardný vzťah ktorý sa obvykle vyžaduje pri nadobúdaní štátneho občianstva. Pretože štandardne býva občianstvo udeľované osobám ktoré majú pobyt a zjavný vzťah ku krajine a nie na základe len etnickej príslušnosti.
;
Čo odporúčate slovenským Maďarom majú požiadať o občianstvo alebo nie?
;
To je vec slobodného rozhodnutia. Ja neodporúčam lebo to vidím naozaj ako problém vo vzájomných vzťahoch. Slovenskí občania maďarskej národnosti ktorí žijú na území Slovenskej republiky sa zároveň stanú občanmi Maďarskej republiky. Predpokladá sa že získajú ústavou volebné pravo. V tomto majú pravdu kritici ktorí hovoria že sa stanú súčasťou dvoch politických národov. V tejto chvíli sú Maďari na Slovensku súčasťou slovenského politického národa a maďarského etnického národa medzi čím nie je žiadny rozpor. Ale byť súčasťou dvoch politických národov vytvárať dva parlamenty tam už istý problém vidím. Aj vzhľadom na to ako sú vnímané slovensko-maďarské vzťahy. Nemyslím že toto bude robiť dobrú krv v našich medzištátnych vzťahoch ale aj vnútroštátnych vzťahoch medzi väčšinou a menšinou. Nepáči sa mi spôsob ako maďarská vláda presadila ten zákon že nekomunikovala so susedmi urobila to jednostranne. Dokonca mám pocit akoby bol ten zákon urobený v snahe pomôcť Ficovej vláde zostať pri moci. Pretože bolo evidentné že po schválení tohto zákona príde hysterická až prehnaná reakcia zo slovenskej strany. Keby aj Orbánova vláda chcela schváliť takýto zákon neviem čo by sa stalo v prípade keby počkala niekoľko mesiacov ako dopadnú slovenské voľby. Ak to niekomu mohlo nahnať hlasy tak to bola SNS a Smer. Aj keď chápem že to nerobila maďarská vláda iba s ohľadom na situáciu na Slovensku.
;
Podľa Vás je predstaviteľný nejaký formálny vzťah medzi občanmi Slovenska s maďarskou národnosťou a Maďarskou republikou?
;
Neviem v akom stave je teraz krajanský zákon ale v čase jeho prijatia boli tiež prehnané reakcie zo slovenskej strany ktorým som celkom nerozumel. Presnejšie rozumel som obavám ktoré boli v tom čase na slovenskej strane oveľa menej ako teraz vnímam obavu vo vzťahu k dvojitému občianstvu. Ale všeobecne platí že keď Maďarsko upraví status zahraničných Maďarov prečo by to iným štátom malo vadiť?
;
Aký je podľa Vás potenciál uplatnenia záujmov maďarskej menšiny v rámci tejto koalície?
;
(Ticho). Poviem to na príklade jazykového zákona. Je jasné že táto koalícia má k maďarskej menšine a k právam príslušníkov národnostných menším iný vzťah ako mala tá predchádzajúca. Maďarská menšina alebo Maďari vôbec nie sú pre súčasnú koalíciu nepriateľom alebo súperom s ktorým treba bojovať. Zákon o štátnom jazyku sa zmenil. Napriek tomu že pokuty zostali a iba sa znížili. Okrem toho sa zúžila možnosť použitia pokút iba na orgány verejnej správy. Mnohé z tých vecí ktoré boli kritizované sa zmenili napríklad divadelníci z Klasov. V takýchto prípadoch reálne už pokuta nehrozí. Urobili sa v zákone ďalšie pozitívne zmeny ktoré napravili to čo pred tým bolo pokazené. Ale na tom že nebola ochota vypustiť ustanovenia ktoré zasahujú do súkromnej sféry je vidieť že aj v tejto koalícií nie je úplne zanedbateľná časť s obavami že by to SNS alebo Smer zneužili.
;
Nie je slovensko – maďarská spolupráca z hľadiska záujmov menšín čisto utópiou?
;
Nie je utópiou je realitou. Realita nikdy nie je ideálna. Spolupráca bola realitou už od novembra 1989. Bola prerušovaná počas nacionalistických vlád ktoré vnímali Maďarov ako svojho nepriatelia na ktorom budovali svoju popularitu medzi nacionalisticky orientovanými voličmi. Ale tieto obdobia sa striedali s obdobiami vlád ktoré spolupracovali s Maďarmi. Tá spolupráca existuje. Má samozrejme ďaleko od ideálu ale nie je utópiou.
;
Nezaslúžili by si slovenskí Maďari ospravedlnenie za Benešové dekréty?
;
Zaslúžili.
;
Neviem či máte prehľad o menšinových legislatívach v rámci EU. No viete si predstaviť že by sa napr. fínsko/švédsky model alebo nejaký podobný mohol uplatňovať aj na Slovensku v nejakej forme?
;
Ja mám dosť vyvinutú fantáziu ale myslím si že nemožno mechanicky prenášať realitu z jedného štátu do iného. Ta realita je výsledkom nejakej histórie vzťahov…
;
…bolo by možné daný model prenášať v nejakej pozmenenej forme?
;
Vo Fínsku je švédčina druhým úradným jazykom. V tejto chvíli si neviem predstaviť že by maďarčina mala byť úradným jazykom na celom území Slovenska. To asi nie je priechodné. Pokiaľ ide o možnosti nejakej samosprávy alebo inštitucionalizácie samosprávy ja si viem predstaviť model menšinových samospráv na lokálnej úrovni. Problém je samozrejme so slovom autonómia. Riešením je nepoužívať pojmy ktoré automaticky vzbudzujú odpor.
;
V tomto kontexte sa vráťme trošku k situácii menšín na Slovensku. Myslíte si že legislatívne normy ako napríklad jazykový zákon zákon o menšinových jazykoch atď. sú z pohľadu európskych noriem primerané?
;
Pokiaľ viem existujú podobné legislatívne úpravy napr. vo vzťahu k používaniu jazykov. Keď Ficova vláda novelizovala jazykový zákon argumentovala krajinami s podobnou legislatívou vo vzťahu k pokutám. Určite sa dajú nájsť podobné zákony v európskych krajinách. Problémom je keď sa z toho spraví systémový prístup keď sa krajina snaží vychytať tie najhoršie veci čo iné reštriktívne zákony obsahujú. Ja som za to aby sme boli odvážnejší a zmenili tento jazykový zákon za oveľa stručnejší a liberálnejší zákon. Len nie je na to politická vôľa.
;
Koľko rokov treba na to aby sa táto politická vôľa na Slovensku objavila?
;
Neviem to odhadnúť to by bolo veštenie. Ale vidím posun v tom ako sa vyvíjajú slovensko-maďarské vzťahy od obdobia mečiarizmu.
;
Politológ Michal Horský konštatoval že vyjadrenia pána Bugára sú čím viac tým ďalej vzdialené od zrelého politika. Podľa neho je Bugárova nervozita pochopiteľná veď na jednej strane na neho tlačí SMK a ignoruje ho aj Viktor Orbán. Podľa Vás čo je dôvodom toho že tak často a tak rýchlo mení svoj názor?
;
Neviem či sa dá hovoriť o menení názoru. Béla Bugár je emotívny typ človeka ktorý niekedy reaguje impulzívne a spôsobom ktorý sa môže zdať nervóznym alebo podráždeným v niektorých prípadoch.
;
Považujete Bélu Bugára za dôveryhodného politika?
;
(dlhé ticho). Spolupracujeme s Mostom považujeme ho za svojho partnera. V tomto partnerstve sú viaceré problémy ale nejaká základná dôvera tam je. Tie názory sú možno vyhranenejšie než na začiatku našej spolupráce. V niektorých veciach sme ich asi sklamali v niektorých sklamali oni nás ale ja si myslím že základná miera dôvery tam je.
;
Pred nedávnom ste navrhovali ako riešenie finančných problémov verejných elektronických médií ich úplné zrušenie. Ako sa dá tento liberálny návrh zosúladiť s vašimi konzervatívnymi hodnotami?
;
Náš konzervativizmus je dosť liberálny niekedy sa aj označíme za liberálnych konzervatívcov. Pokiaľ ide o zasahovanie štátu do ekonomiky do trhových vzťahov do životov ľudí tak naše názory sú na strane slobody. To je často krát bližšie k pravicovým liberálom ako k nejakým konzervatívcom sociálneho strihu ktorí existujú v západnej Európe. Špeciálne k tej televízií: my sme to nenavrhovali náš podpredseda Tibor Takáč kandidoval za generálneho riaditeľa s takýmto zámerom. Ja som povedal že jeho zámer zrušiť verejnoprávne médiá stojí za úvahu. Ale nie je to len liberálny argument je to aj konzervatívny argument. Liberálna časť toho argumentu spočíva v tom že neexistujú verejnoprávne noviny tak prečo majú existovať verejnoprávne elektronické médiá. Prečo máme z peňazí štátu živiť niečo čo nie je nevyhnutné? Môj argument je aj konzervatívny teda skúsenosť že verejnoprávne médiá sú spolitizovávané hospodária so stratou nie sú schopné produkovať kvalitný program. A teda nie sú schopné napĺňať verejnoprávne poslanie. Platí to hlavne o Slovenskej televízii v súvislosti so Slovenským rozhlasom je to možno na diskusiu. Môžeme povedať že zámer mať verejnoprávne médium ako BBC ORF alebo ČT opakovane zlyhal.
;
Ako bývalý novinár ako hodnotíte maďarský tlačový zákon? A naopak o slovenskom mediálnom zákone si čo myslíte? Aký je podľa Vás zmysel prijímať takúto legislatívu?
;
Ja kriticky hodnotím slovenský aj maďarský mediálny zákon. Zúčastnil som sa aj protestu proti maďarskému mediálnemu zákonu. Myslím si že štát by nemal zasahovať do slobody médií. Mal by zasahovať v absolútne minimálnej miere ktorá je nevyhnutná pre normálne fungovanie spoločnosti. V slovenskom zákone vidím ako najväčší problém právo na odpoveď. Nebol by najhorší nápad ho zrušiť.
;
Aké sú hlavné ciele strany OKS v tomto volebnom období?
;
OKS je strana ktorá sa snaží obmedzovať vplyv a zasahovanie štátu do ekonomiky. Snažíme sa o liberalizáciu ekonomiky spružnenie pracovného trhu o zlepšenie podnikateľského prostredia. Máme aj ciele v oblasti reformy vzdelávania alebo súdnictva a veľmi dôležitý je boj proti korupcií ktorý bol najvážnejším problémom za Ficovej vlády. Sklamanie ľudí z miery korupcie za bývalej vlády bol veľmi dôležitý faktor ktorý prispel k tomu že sa ľudia rozhodli pre zmenu.
;
Na záver dve krátke otázky. Koho považujete za Váš politický vzor na Slovensku a v zahraničí?
;
Zo slovenskej histórie mi je osobne blízky Tomaš Garik Masaryk je mi blízke jeho úsilie o pravdu a jeho dlhodobé úsilie ktoré bolo často v beznádejnej menšine ale nakoniec sa mu podarilo presadiť. Závidím aj Čechom ich ponovembrových prezidentov. Zo zahraničných politikov je to Winston Churchill lebo dokázal rozpoznať zlo nemeckého nacizmu a zároveň aj sovietskeho komunizmu a postaviť sa im.
;
Ktorá je Vaša najobľúbenejšia kniha?
;
Myslím že Dejiny po anglicky hovoriacich národov od Winstona Churchilla.
;
Ďakujeme za rozhovor.
Gábor Czimer a Zsolt Király. Rozhovor bol pôvodne publikovaný na stránkach korkep.sk dňa 21. februára 2011.