Predstavte si že raz ročne zrátate svoje príjmy pozriete sa za ktoré máte daňovú a odvodovú povinnosť a nájdete si sumy ktoré musíte zaplatiť. Tomuto súčtu príjmov sa hovorí jednotný vymeriavací základ. Dôležité je aby boli príjmy jednoznačne definované a aby podľa možností neboli výnimky. Práve výnimky a zložité pravidlá robia totiž výpočet neprehľadný zložitý vyžadujúci asistenciu čo samozrejme nie je zadarmo.
Každoročné podávanie daňového priznania sa rovná hororu ktorý prežívajú státisíce drobných podnikateľov a živnostníkov. A aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia sa stále robí na štrnástich rôznych tlačivách čo významne znižuje efekt spravodlivého delenia poistného. Do zavedenia ročného zúčtovania totiž štát hradil za svojich poistencov v podstate tak ako sa mu zachcelo. Ročné zúčtovanie to znemožňuje štát platí za svojich poistencov ako každý iný. Toto si netrúfol zrušiť ani Smer neurobil však nič na zjednodušenie. Už len tým že by sa zaviedla „super hrubá mzda“ pri ktorej odvody a preddavky na dane platí namiesto dvoch subjektov iba jeden – zamestnávateľ alebo zamestnanec. Zo štrnástich tlačív by zrazu bolo potrebných iba sedem. A zavedením jednotného vymeriavacieho základu by na všetky dane a odvody stačilo iba jedno tlačivo.
Často sa zamieňa jednotný vymeriavací základ s jednotným miestom výberu. Vláda hľadá prácu pre colníkov a myslí si že finančné či daňové úrady budú vyberať odvody lepšie. Lenže zdravotné poisťovne majú výberovosť lepšiu ako 95 percent. To len Sociálna poisťovňa môže o takom výbere snívať. Je to dané tým že ide o verejnoprávnu inštitúciu s nezodpovedným správaním k vlastným pohľadávkam. Problémom jedného inkasného miesta sa ukazuje aj otázka čie budú pohľadávky za nevybraté poistné. Logicky toho kto ich bude vyberať – teda štátu… Existuje našťastie viacero techník ako tento problém riešiť.
Vlajkovou loďou SaS mal byť odvodový bonus. Nevedno za čo vymenili pri koaličných rokovaniach odloženie svojho ústredného programu. Lenže kým nebude zavedený jednotný vymeriavací základ odvodový bonus bude iba nerealizovaným snom.
Samozrejme kľúčom k zavedeniu jednotného vymeriavacieho základu je spravodlivé posúdenie ktoré príjmy budú jeho predmetom. Vláda pri zavedení nových odvodov do zdravotných poisťovní ukázala jednu možnosť. Tá však v konečnom dôsledku neznamená nič iné iba neadresné jednostranné a nesymetrické zaťaženie určitej skupiny obyvateľstva (napríklad tých ľudí ktorí si dokázali ušetriť na byt a prenajímajú ho). Novo predpísaným zdravotným odvodom (bez toho že by platcovia dostali čo len symbolickú protihodnotu v poisťovni) vláda a parlament potrestali základy svojej voličskej základne.
Rovnostárstvo KDH ktoré ho primkýna skôr k socialistom okorenené pravo-ľavými sociálnymi cenzúrami premiérky vedú k ekonomickým novotvarom typu prepúšťania železničiarov ktorým garantujeme že nebudú nezamestnaní. Výsledkom je však najmä mizivá nádej že by práve zdravotníctvo dokázalo dokončiť reformu z rokov 2002 až 2006. Chýba napríklad nariadenie vlády ktoré stanoví nárok poistencov na úhrady z verejného poistenia. Príde?
Minister Uhliarik sa radšej bude zaoberať výhradou svedomia nie však jedinca ale inštitúcie pretože presne tým je avizované nevykonávanie interrupcií v univerzitných teda štátnych nemocniciach. Pritom v reformných zákonoch z roku 2004 sme uzákonili právo na výhradu svedomia jednotlivca. Stále považujem za správne že ak má lekár s interrupciami či antikoncepciou problém aby to nemusel robiť stačí o tom informovať svojich pacientov. Zákaz vykonávania v nemocnici je však hlúposť ktorá nakoniec viac poškodí KDH.
Nuž ale čo možno čakať v krajine kde sa bývalý hlavný hygienik Ivan Rovný môže stať univerzitným profesorom na jedinej štátnej univerzite? Toto by sa možno ani na Labašovej lekárskej fakulte tak ľahko nedalo.
Autor je bývalý minister zdravotníctva a predseda Programovej rady OKS.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 31. januára 2011.
