Druhá vláda Roberta Fica sa aj v poslednom roku svojho vládnutia správala rozpočtovo nezodpovedne.
Nielenže vlády na Slovensku zatínajú vo verejných financiách každoročne „sekeru“, tá Ficova vo svojom programe hovorí, že by bola rada, keby v dlhovom rozlete nebola ústavne brzdená ani len tak, ako dnes je. V parlamente dnes prerokovávaný Štátny záverečný účet za rok 2015 potvrdzuje, že mäkšia dlhová brzda a snaha odsúvať vyrovnaný rozpočet nie je namieste.
Parlamentom schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 zaviazal predchádzajúcu vládu k málo ambicióznemu cieľu v jej poslednom volebnom roku – hospodáriť s verejnými financiami v roku 2015 na „sekeru,“ teda s deficitom na úrovni necelých 2,5 % HDP (1,94 mld. eur).
Zo Štátneho záverečného účtu za rok 2015 vyplýva nasledujúcich 7 zistení:
- vláda, tak ako i rok predtým, opäť nedodržala ani tento málo ambiciózny záväzok, keďže výsledok hospodárenia verejnej správy bol v roku 2015 ešte horší – dosiahol deficit necelých 3% HDP (2,3 mld. eur),
- vláda zaťala ešte väčšiu rozpočtovú „sekeru“ ako v predchádzajúcom roku, keď bol deficit na úrovni 2,7 % HDP, čím sa ešte viac vzdialila od cieľa vyrovnaného rozpočtu,
- takéto medziročné zhoršenie je druhý najhorší výsledok zmeny vo hospodárení s verejnými financiami v roku 2015 oproti roku 2014 spomedzi deficitne hospodáriacich krajín eurozóny. Len v Grécku došlo k väčšiemu zhoršeniu ako na Slovensku, a to z deficitu 3,6 % HDP v roku 2014 na deficit 7,2 % v roku 2015. V ostatných deficitne hospodáriacich krajinách eurozóny došlo k zlepšeniu, teda k zníženiu výšky deficitov,
- nedodržanie a zvýšenie deficitu verejných financií oproti rozpočtu a aj jeho zhoršenie oproti minulému roku je neospravedlniteľné a ekonomicky neodôvodniteľné aj kvôli pozitívnym vplyvom na hospodárenie s verejnými financiami v roku 2015, ktorými sú vyšší reálny rast HDP (oproti rozpočtovanému, aj oproti skutočnosti v minulom roku) a výrazný nárast daňových a odvodových príjmov (až o takmer 1 mld. eur), či nižšie úrokové sadzby štátnych dlhopisov,
- pozitívne vplyvy sa nevyužili, „prejedli“ sa a vyšší deficit je v značnej miere dôsledkom výrazne vyšších verejných výdavkov, ktoré sú podstatou problému verejných financií. V roku 2015 sa verejné výdavky zvýšili až o necelých 3,6 mld. eur, zatiaľ čo v roku 2014 o vyše 1,4 mld. eur,
- verejný dlh bol síce v roku 2015 nižší ako rozpočtovaný (o 1 mld. eur), ale vyšší ako v roku 2014 (o takmer 600 mil. eur); jeho pomer k HDP sa síce znížil na 52,9 % a stále sa nachádza v sankčných pásmach ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,
- druhá vláda Roberta Fica sa aj v poslednom roku svojho vládnutia správala rozpočtovo nezodpovedne.
V kontexte takýchto výsledkov hospodárenia s verejnými financiami vyznieva ešte rizikovejšie signál rozpočtovej nezodpovednosti súčasnej vlády, ktorá uvažuje o možnosti revidovania, teda zmäkčenia dlhovej brzdy v jej programovom vyhlásení, v ktorom deklaruje napr. záujem o „zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska.“
Namiesto toho by mala vláda obrátiť pozornosť na zavedenie výdavkových limitov, na úspory verejných výdavkov, na redukovanie nafúknutého štátu, na redukovanie regulačných zásahov štátu, na systémové reformy a reálne sa približovať k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu, a to bez zvyšovania daní, či odvodov.
Ondrej Dostál
poslanec NR SR a predseda OKS
Martin Mlýnek
podpredseda OKS
V Bratislave dňa 15. júna 2016.
