Ani na včerajšom druhom kole rozporového konania, ktoré sa na ministerstve spravodlivosti uskutočnilo za účasti ministra Tomáša Boreca, sa zástupcom signatárov dvoch hromadných pripomienok verejnosti nepodarilo presadiť ich najdôležitejšiu požiadavku, aby bol postup pripomienkovania návrhov zákonov v medzirezortnom pripomienkovom konaní upravený priamo v zákone.

V rámci plnenia akčného plánu pre otvorené vládnutie sa pritom ministerstvo zaviazalo, že pripraví zákon o účasti verejnosti na legislatívnom procese, a že tento návrh vytvorí participatívnym spôsobom za účasti verejnosti. To sa však nestalo.

V pripravovanom zákone o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR má byť zakotvená len zmienka o tom, že legislatívny proces prebieha za účasti verejnosti. Okrem toho ministerstvo prisľúbilo, že v zákone bude základná definícia hromadnej pripomienky verejnosti a garancia doterajšej možnosti pripomienkovania aj cez občianske portály, ale postup v pripomienkovom konaní má podľa stanoviska ministerstva naďalej ostať upravený len v rámci Legislatívnych pravidiel vlády schvaľovaných uznesením vlády. V praxi pritom dochádza k porušovaniu týchto pravidiel a nie je možné sa voči tomu brániť. Prichádza napríklad ku neopodstatnenému skracovaniu pravidlami stanovených lehôt na pripomienkovanie, či k obchádzaniu povinností uskutočniť rozporové konanie so zástupcami hromadnej pripomienky. Vyššiu právnu silu zahrnutím priamo do zákona, a tým ani vyššiu záväznosť a vymožiteľnosť tak nezíska nielen proces prípravy legislatívy, ale ani účasť verejnosti v ňom.

Viaceré parciálne body hromadných pripomienok boli zo strany ministerstva akceptované alebo bolo na rozporových konaniach dohodnuté kompromisné riešenie, či zástupcami verejnosti po diskusii uznané vysvetlenie zo strany ministerstva, prípadne akceptované, že ich požiadavky sa premietnu do praxe, ale nebudú obsiahnuté priamo v texte zákona. Pri niektorých požiadavkách však k zhode nedošlo a rozpor pretrváva. Nepodarilo sa presadiť ani návrh na zakotvenie možnosti používania jazykov národnostných menšín v Zbierke zákonov. Predstavitelia ministerstva však pripustili, že neplnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Charty menšinových alebo regionálnych jazykov je problém a súhlasili s potrebou ho riešiť, hoci podľa nich by sa mal riešiť iným spôsobom ako bol navrhnutý v hromadnej pripomienke.

Zákaz tzv. legislatívnych prílepkov (zmien nesúvisiacich zákonov prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní) ostáva z pohľadu iniciátorov hromadnej pripomienky riešený nedostatočne. Striktnejšiu úpravu však nie je možné zakotviť do zákona o tvorbe právnych predpisov, ale mala by sa premietnuť do novely zákona o rokovacom poriadku NR SR. Tú nakoniec ministerstvo spravodlivosti zo svojho návrhu vypustilo a mala by byť pripravená ako poslanecký návrh zákona. O novele rokovacieho poriadku NR SR rokovali iniciátori hromadných pripomienok začiatkom júla s predsedom NR SR Petrom Pellegrinim.

 

Za hromadnú pripomienku VIA IURIS: Eva Kováčechová,

Za signatárov hromadnej pripomienke za práva verejnosti pri tvorbe právnych predpisov a ich zverejňovaní: Ondrej Dostál, Ákos Horony, Štefan Szilva, Marcel Zajac

V Bratislave dňa 5. augusta 2015.

 

Súvisiace informácie:

Hromadná pripomienka VIA IURIS k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov

Hromadná pripomienka za práva verejnosti pri tvorbe právnych predpisov a ich zverejňovaní

Návrh zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Prvé kolo rozporového konania na ministerstve spravodlivosti (4.6.2015)

Rokovanie s predsedom NR SR Petrom Pellegrinim (7.7.2015)

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.