title=Zákon o štátnom jazyku je výplodom éry mečiarizmu. Je smutným vysvedčením obdobia dvoch vlád Mikuláša Dzurindu že tento zákon nebol v rámci vyrovnávania sa s dedičstvom mečiarizmu za 8 rokov zrušený a nahradený iným ktorý by sa obmedzil na úpravu používania štátneho jazyka v úradnom styku v štátnych orgánoch a v tých ďalších prípadoch keď je štátna regulácia používania jazykov nevyhnutná.

Napríklad požiadavka aby bola informácia priložená k liekom vždy aj v štátnom jazyku má svoje logické zdôvodnenie. Ide totiž o zdravie spotrebiteľa a jeho nedostatočná informovanosť môže mať priam osudové následky.

Aké opodstatnenie však má trebárs v zákone obsiahnuté ustanovenie že všetky reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti musia byť uvedené v štátnom jazyku a ich prípadné inojazyčné preklady môžu nasledovať až po rovnako veľkom texte v štátnom jazyku? Čo je štát do toho keď sa niekto rozhodne propagovať svoj produkt v angličtine taliančine lapončine alebo trebárs aj v jazyku kmeňa z rovníkovej Afriky? Čo je štát do veľkosti písma a poradia nápisov? Ak nebude informácia zrozumiteľná ľuďom ktorým je určená tak si príslušný produkt nekúpia a doplatí na to podnikateľ. Prečo štát nedôveruje zdravému rozumu svojich občanov?

Podobnými neopodstatnenými zásahmi štátu do súkromnej sféry do slobody prejavu či slobody podnikania sa to v zákone o štátnom jazyku priam hemží. Čo je štát do toho v akom jazyku sa konajú kultúrne podujatia? Čo je štát do toho v akom jazyku sú napísané katalógy súkromných galérií a programy súkromných kín a divadiel? Čo je štát do toho v akom jazyku vychádzajú súkromné noviny a časopisy? Čo je štát do toho v akom jazyku sú nápisy na súkromných športoviskách?

Aj vďaka nedôslednosti Dzurindových vlád v tejto otázke však dnes nemáme na stole snahu o znovuprijatie slobodu obmedzujúceho a zlého zákona o štátnom jazyku „iba“ návrh novely ktorá chce zo zlého a slobodu obmedzujúceho zákona urobiť zákon ešte horší a ešte viac obmedzujúci slobodu ľudí na Slovensku. Okrem absurdných „vylepšení“ typu že neslovenské nápisy v reklamách nebudú musieť byť „rovnako veľké“ ale budú môcť byť prípadne aj menšie („Inojazyčný text nesmie byť uvedený väčším písmom ako text v štátnom jazyku.“) prináša novela ďalšie regulácie (napríklad reguláciu nápisov na pamätníkov a pamätných tabuliach a požiadavku že ich musí schvaľovať ministerstvo kultúry) a predovšetkým znovu zavádza pokuty za porušovanie zákona ktoré z neho vypadli v roku 1999. Predstava jazykovej polície ktorá bude pokutami vynucovať správne používanie slovenského jazyka je ešte absurdnejšia ako zákon sám.

Aj z týchto dôvodov sa na ministerstvo kultúry obrátila skupina občanov s hromadnou pripomienkou. Signatári hromadnej pripomienky navrhujú aby boli zo zákona o štátnom jazyku vypustené tie ustanovenia ktoré regulujú používanie štátneho a iných jazykov v nasledovných oblastiach: v masmédiách na kultúrnych podujatiach na verejných zhromaždeniach na pamätníkoch a na pamätných tabuliach v nápisoch reklamách a oznamoch určených pre informovanie verejnosti. Používanie jazyka v týchto oblastiach považujeme za vec slobodného rozhodnutia každého používateľa a reguláciu týchto oblastí prostredníctvom zákona o štátnom jazyku za neodôvodnený zásah štátnej moci do súkromnej sféry a do slobody prejavu. Ďalej navrhujeme aby neboli zavedené pokuty ako sankcie za porušovanie zákona o štátnom jazyku.

Náš posledný návrh sa týka toho aby zo zákona o používaní jazykov menšín nebolo vypustené ustanovenie podľa ktorého používanie českého jazyka v úradnom styku spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti so štátnym jazykom ako to navrhuje ministerstvo. Dôvodová správa označuje toto ustanovenie za nadbytočné pretože aj zákon o štátnom jazyku obsahuje termín „jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka“ ale nie je v ňom explicitne uvedené že sa zaň považuje český jazyk a príslušná úprava sa netýka používania českého jazyka v úradnom styku ale v televíznom a rozhlasovom vysielaní a na kultúrnych a výchovno-vzdelávacích podujatiach.

Text hromadnej pripomienky je zverejnený na internetovom denníku change|net.sk kde sa môžu k pripomienke pripojiť aj ďalší občania. Najneskôr v piatok 5. decembra 2008. Zlá novela zlého zákona vyžaduje zmenu.

Písané pre denník ÚjSzó a internetový denník change|net.sk.

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.