title=Protiústavných zákonov bude za Ficovej vlády oveľa viac ako za Dzurindovej tvrdí v rozhovore pre SME.sk člen OKS Juraj Petrovič spoluorganizátor protestu proti vláde ktorý sa uskutočnil 17. novembra na Námestí SNP.

Narodil sa v roku 1971 v Bratislave. Vyštudoval gymnázium v Bratislave a konzervatórium v Prahe (hru na violu). Tento rok začal študovať právo na Bratislavskej vysokej škole práva. Podniká v oblasti vodného hospodárstva. Od roku 2002 je členom Občianskej konzervatívnej strany aktuálne jej v jej Republikovej rade. Je ženatý má dve deti žije v Bratislave. Medzi jeho záľuby patria knihy hudba fotografovanie a história vesmírnych letov.

Je viac ako týždeň po akcii ktorú sedemnásteho novembra na námestí SNP zorganizovali bloger Martin Dinuš s priateľmi OKS a ODM. Už ste urobili jej vyhodnotenie?

Ešte nie budeme ho robiť v utorok (zajtra pozn. autora). Vyhodnotenie budeme robiť spoločne všetci organizátori lebo to je dôležitejšie ako samostatné hodnotenie za našu stranu.

Zrejme však už viete čo z neho vyplynie.

V podstate áno. Z našich prvých dojmov vyplýva spokojnosť. Tá akcia bola podľa mňa veľmi úspešná.

Neklamete sami seba?

Určite nie. Na akcie OKS chodí od dvadsať do sto ľudí. Pri výročí vzniku Československej republiky možno dvesto až tristo. Teraz ich bolo päťsto až tisíc.

Tisíc?

Odhad TA3 že tam bolo iba päťsto ľudí považujem za podhodnotený. Rozhodne tú akciu nepovažujem za neúspech i keď – a to treba zdôrazniť – nešlo len o akciu OKS.

Práve to ma zaujíma – či tam neprišlo viac ľudí len preto že pôvodne išlo o občiansku iniciatívu – pôvodnými autormi myšlienky sú totiž Martin Dinuš Libor Havlíček Peter Kozej a Filip Likavčan.

Určite to prispelo k tomu že to bola širšia iniciatíva a nie iba akcia OKS. Netrúfam si však hodnotiť koľkí tam prišli kvôli nám a koľkí kvôli nim. Myslím že tam došlo k celkom peknému synergickému efektu.

Je správne považovať za úspech akciu aj keby bolo na nej trebárs tých tisíc ľudí? Myslím to aj v tom kontexte že šlo o výročie revolúcie – v pomere k počtu voličov je to zanedbateľné číslo.

To má dve roviny – prvou je tá že čo človek chce a čo považuje za správne. Ja si myslím že je správne pripomínať si udalosti z roku 1989 pretože sedemnásty november považujem celkovo za jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Druhou rovinou je že spoločenská situácia u nás je taká aká je. Keď sa majú ľudia relatívne dobre nemajú pocit ohrozenia – a veľká väčšina ľudí ho nemá – tak necítia žiadnu potrebu ísť na námestie.

Prečo si myslíte že sviatky typu 17. november si treba pripomínať aj chodením na námestia? Nestačí to urobiť doma a v hlave?

Pripomenúť si sviatok doma je celkom fajn. A ja som ani nepovedal že ľudia kvôli tomu musia chodiť do ulíc. Pravdou je že v momentálnej situácii to považujem za dôležitejšie ako trebárs pred dvomi rokmi. Treba to preto aby sa udržiavala historická pamäť. To je jedna z vecí ktorá ma na Slovensku mrzí – veľká väčšina populácie má veľmi krátku pamäť. To spôsobuje že sa nám periodicky vracajú chyby ktoré sme už raz urobili a spôsobujú nám opäť tie isté problémy. A je to zbytočné.

Sloboda nie je samozrejmosť

Ako konkrétne pomáha pripomínanie si výročia revolúcie vyhnúť sa chybám z minulosti? Nie je to len klišé?

Tento sviatok symbolizuje veľkú zmenu. Tá síce priniesla i negatíva ale pozitíva ich vysoko prekračujú. Treba si uvedomiť odkiaľ a kam sme sa pohli. Práve na to slúži pripomínanie si toho sviatku. Pretože tu síce bolo mlieko za dve koruny ale na hraniciach strieľali ľudí. Človek si vtedy nemohol len tak povedať že dnes poobede si odskočí do Rakúska nemohol si prečítať knihu ktorú chcel nemohol nahlas povedať čo si myslí nemohol prísť na námestie a povedať že sa mu nepáči ako funguje jeho vláda… Tomáš Zálešák to v súvislosti s nežnou revolúciou povedal krásne – bola výnimočná v tom že šlo o návrat do normality. Normality ktorá niektorých sklamala ale obsahuje to najdôležitejšie – slobodu.

Dnes však takéto veci berie spoločnosť ako samozrejmosť. Je to zlé?

To je práve chyba pretože takéto niečo nie je samozrejmosť. Vo svete to predsa vidíme. A to nie je len náš problém ale skôr celoeurópsky – ľudia základné práva a slobody fakt považujú za samozrejmosť.

Je to chyba?

Je.

Prečo? Ak niečo považujem za samozrejmosť o to tvrdšie zareagujem keď mi na to niekto siahne.

Nie lebo to vedie k tomu že ak sa ľuďom začne z ich práv pomaličky uberať nie sú to schopní dostatočne skoro rozoznať. Ja som euroskeptik a som presvedčený že nedostatok legitimity európskych inštitúcií je uberaním slobody občanom EÚ. Je tam obrovská armáda úradníkov a funkcionárov ktorí nemajú poriadnu legitimitu a napriek tomu rozhodujú o zásadných otázkach slobody.

Vráťme sa k sedemnástemu novembru – to protestné zhromaždenie bolo pôvodne občianskou iniciatívou. Až potom do neho vstúpila OKS. Prečo? Je vôbec správne ak sa k občanom „nalepí” strana?

V prvom rade – členovia akejkoľvek politickej strany sú predsa tiež najprv občania až potom členovia strany nie? Takže ťažko povedať či to bolo správne. Ja môžem povedať len to že som tomu rád lebo názory ktoré máme na vládu my sa viac menej zhodujú s názormi tých občianskych aktivistov. K spojeniu došlo spontánne pretože OKS má už roky rezervované námestie SNP počas sedemnásteho novembra. To je aj jeden z dôvodov prečo ostatné pravicové strany musia robiť svoju akciu už deň predtým.

Akým právom má námestie SNP na ten deň vždy rezervované OKS?

Nemyslel som to tak že si ho rezervujeme na roky dopredu ale pravidelne v ten daný rok v tom zmysle že si tam nahlásime akciu. Námestie sa rezervovať nedá.

Ako skoro si tú akciu nahlasujete?

To neviem lebo to nerobím vždy to riešil Peter Tatár.

Peter Tatár ako zástupca starostu bratislavskej časti Staré mesto zároveň rozhoduje o tom komu to námestie na ten deň pripadne.

Lenže on je vicestarostom iba od posledných komunálnych volieb. Predtým tiež musel prísť na úrad a nahlásiť akciu rovnako ako to mohol urobiť ktokoľvek iný. Tie akcie sa tam zapisujú a funguje to tak že kto skôr príde ten skôr melie. Na tom sa nič nezmenilo ani jeho nástupom do funkcie vicestarostu.

Každá občianska iniciatíva sa skôr či neskôr vyčerpá

Je z pohľadu dôveryhodnosti pred občanmi dobré ak sa občianske iniciatívy spájajú so stranami? Lebo OKS si na tom či chce alebo nechce robí aj svoju agendu.

Myslím že v politickom systéme v ktorom žijeme sú jednoducho presadzovateľmi určitých názorov politické strany. Občianska iniciatíva môže poukázať na konkrétny problém môže vyzvať na nejakú akciu urobiť ju ale pri dlhodobom presadzovaní nejakých záujmov je potrebné aby existovala strana ktorá ich bude podporovať. Či úspešne alebo neúspešne to záleží od viacerých faktorov – koľko je tých občanov akú má strana voličskú podporu a podobne.

Myslíte že strana s tak nízkou podporou voličov môže občanom v konkrétnej iniciatíve pomôcť? Neplatia vaše tvrdenia len vtedy ak by za nimi stála relevantná a najmä parlamentná strana?

Myslím že nie lebo tu nejde ani tak o silu niečo ihneď presadiť ako o kontinuitu a dlhodobosť. Predsa mnohé koncepty OKS sa napriek jej preferenciám presadili. Produkujeme idey a myšlienky ktoré sa nakoniec vždy nejako uplatnia. Je to v polohe že každá občianska iniciatíva sa skôr či neskôr nejako vyčerpá. Ľudia nebudú úplne dobrovoľne a zadarmo fungovať iks rokov aby držali pri živote niečo čo pripravili k nejakej konkrétnej príležitosti. Politická strana však má nejaký program svoje štruktúry zabehaný chod a môže dlhodobo presadzovať to čo považuje za dobré.

Na tom námestí však šlo teraz o niečo iné – o vyjadrenie protestu voči súčasnej vláde Roberta Fica teda o nič dlhodobé. A na to politickú stranu netreba.

Tá akcia nebola formulovaná presne tak ako ste povedali. Končila totiž vyhlásením že budeme pokračovať a vládu sledovať aj naďalej. Nejde teda o záležitosť jednej akcie ale kontinuálnej práce.

Iste ale OKS by túto vládu sledovala bez ohľadu na to či sa k tej iniciatíve pripojila.

Áno ale z môjho pohľadu je dobré ak sa tie veci spoja pretože sa tak možno pripojili aj ľudia ktorí by neprišli len kvôli OKS.

Pýtam sa na to preto či náhodou OKS celej akcii neublížila tým že odradila ďalších ľudí ktorí by prišli ak by šlo len o iniciatívu občanov pretože odmietajú ísť pod straníckym tričkom.

Nemyslím že akcia dostala našou účasťou stranícke tričko i keď tlak na to v diskusiách pod článkami na Sme bol obrovský. Dokonca k tomu prispela aj SITA tým že titulkovala svoje tlačové správy tak akoby šlo len o akciu OKS. Ja som sa to snažil opakovane vysvetľovať – že šlo o spoluprácu o spojenie OKS a občianskych aktivistov ktorí sa dohodli na tom že to urobia spoločne.

Kto koho oslovil?

Pokiaľ mám správne informácie oni nás teda Martin Dinuš sa ozval Ondrejovi Dostálovi. S tým že ja som v tom istom čase paralelne písal Martinovi Dinušovi že vtedy máme na námestí ohlásenú akciu aj my. Prišlo k dohode že sa stretneme a uvidíme ako to spravíme.

S ľavičiarmi by sme sa nespojili

Dinuš je zhodou okolností sympatizantom OKS. Čo by sa však stalo keby tam chcel proti vláde protestovať niekto komu ako strana nesedíte?

To je hypotetická otázka. Keby to chceli organizovať mladí ľavičiari asi by sme s tým nesúhlasili. Nemôžeme si dovoliť kádrovať občianskych aktivistov ale v tomto prípade by sme sa zrejme nespojili.

Aj mladí ľavičiari predsa napádajú Ficovu vládu.

Áno ale z úplne opačného konca.

Cieľ máte rovnaký – chcete aby Fico padol líšite sa len v tom čo mu vytýkate.

Veď to – líšime sa v tom čo mu vytýkame takže tam spojenie nie je možné. Asi ťažko by sme s nimi mohli sformulovať spoločné vyhlásenie ktoré bolo možné s ľuďmi okolo Martina Dinuša.

Šestnásteho novembra sa na tom istom námestí vždy ukazujú SDKÚ KDH a SMK tento rok tam mali aj českého premiéra Topolánka. Neuvažovali ste nad tým že sa k nim pripojíte a urobíte veľký spoločný protest? Prečo sa OKS napriek svojej „nesile” vyčleňuje?

To je veľmi jednoduché – na takéto pripojenie sa musia byť dvaja.

Znamená to že súčasná opozícia OKS odmieta?

Tak jednoznačne by som to nepovedal lebo isté kontakty tam sú ale nie je záujem aby sme tú akciu robili spoločne. Okrem toho – podľa mojich informácií tam mali menej ľudí ako my na druhý deň.

Nemáte občas pocit že ste sa v tom sedemnástom novembri 1989 zabudli? Reflektujete vôbec skutočnosť že už máme rok 2007?

Vôbec si to nemyslím. Prečo si to myslíte vy?

Otázkou je či november OKS jednoducho neostal

Je potrebné po takom čase stále sa naň odvolávať? Neprivlastňujete si ho príliš?

Tu nejde o žiadne privlastňovanie si novembra ale o to či tí ostatní mali záujem zastávať jeho hodnoty. Otázkou je či nám ten november proste ako jediným neostal.

Chcete tým povedať že hodnoty novembra tu z politických strán zastáva len OKS?

Mám pocit že tak dôsledne ako my to nerobí nikto. Najmä čo sa týka politickej kultúry a ľudskej slušnosti je tu len málo – ak vôbec nejakí sú – politikov ktorí si môžu povedať že plne stoja za tým čo sme chceli v novembri 1989. Tu proste došlo k odtrhnutiu politickej kultúry od ekonomického programu. V ekonomickej oblasti sa urobili dobré reformy ale štýl politiky Dzurindovej vlády nakoniec viedol k tomu že voľby vyhral Fico. To si treba nahlas povedať. Lebo nevyhral len svojim populizmom ale aj tým že sa za minulej vlády zabudlo na mnohé hodnoty novembra 1989.

Ficov Smer získal vo voľbách vyše dvadsaťdeväť percent jeho podpora v prieskumoch už bola aj štyridsať percent. Asi ťažko môžete povedať že toľko ľudí tu zabudlo na hodnoty novembra.

To je otázka toho čo považujete za hodnoty novembra. Nemyslím si že práve tieto hodnoty hrali rolu pri rozhodovaní voličov či dať hlas Ficovi. Tých skôr ovplyvnili ekonomické argumenty a to je presne to čo spôsobilo celý problém – na ekonomiku sa tu kládol taký dôraz že voliči jednoducho uverili že za Fica im bude v tomto smere lepšie. Podľa mňa to nie je dobre z dlhodobého hľadiska orientácia na ekonomiku vedie k takému splošteniu spoločnosti že je náchylnejšia na rôzne extrémy.

Aká je ale legitimita výhrad OKS voči vláde keď tá mala vo voľbách 027 percenta proti legitimite názoru Ficovych sympatizantov ktorých sú desiatky percent? Realitou je že ľudí to čo hlásate príliš nezaujíma.

Otázka preferencií nie je otázkou legitimity. Existujú hodnoty ktoré sú od nich nezávislé. Pokiaľ existuje čo len jediný občan ktorý má názor ako OKS má mať možnosť voliť stranu ktorá mu vyhovuje. Navyše – stále tu hovoríme o OKS ako takmer neviditeľnej a nezaujímavej strane. Ale článok o tejto akcii bol nejakú dobu najčítanejší na SME.sk a diskusia pod ním obsahuje vyše 900 príspevkov. Nemyslím že toto dosahujú bežné „neviditeľné” a „nezaujímavé” strany.

Rozumná vláda by na nás mala reflektovať

K zdôvodneniu protestu na námestí Martin Dinuš na svojom blogu napísal: „Nikto náš názor nevidí lebo odtiaľto ho nepočuť. Treba ho jasne vyjadriť. Hlasno zrozumiteľne a jednoznačne.” Splnili sa tieto tri požiadavky?

Podľa mňa bol vyjadrený dosť hlasno zrozumiteľne aj jednoznačne.

Je necelá tisícka ľudí dostatočne hlasná v takom zmysle aby na to reflektovala vláda?

My sme oficiálnu reakciu vlády ani nečakali.

Mala by reagovať? Svoj názor prišli vyjadriť stovky ľudí čo je v pomere k miliónom voličov zanedbateľné.

Rozumná vláda by na to mala reflektovať.

Ako?

To sa dá len ťažko presne špecifikovať. Nemusí to byť len nejaký konkrétny mediálny výstup. Človek by mohol napríklad pozorovať že sa v určitých veciach nebude pokračovať. Keď na tej akcii bolo jasne povedané že pozor – tu sa už ide za hranice Ústavy SR tak rozumná vláda by mohla začať uvažovať nad tým že si bude trochu viac analyzovať návrhy zákonov a podobne. Keď už aj koaliční partneri vyhlásili že vznikajú právne paškvily tak by snáď bolo namieste aby sa tým začala vláda zaoberať.

Naozaj nie som fanúšikom Kataríny Tóthovej z HZDS ale ešte aj u nej vnútorne prevládol právnik nad politikom a povedala svoj jasný názor na vyvlastňovací zákon. Na námestí sme teda dali hlasný signál a vláda by jednoznačne mala niečo robiť. Ukazuje sa ale že vláda v obmedzovaní ľudských práv pokračuje a ešte pritvrdzuje – prípad kazašskej novinárky je toho jasným príkladom. Reagovať na to budeme už v pondelok. (dnes pozn. autora)

Vyvlastňovací zákon je jednoznačne protiústavný

V prehlásení sa uvádza že vláda „návrhmi viacerých zákonov ohrozuje základné ľudské práva a slobody”. Ako konkrétne?

Vyvlastňovací zákon z dielne Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií je nielen podľa nášho názoru ale aj podľa názoru mnohých ústavných právnikov jednoznačne protiústavný v tom že porušuje napríklad právo na ochranu majetku.

Ak chceme byť úplne korektní treba povedať že aj za Dzurindovej vlády sa objavili protiústavné zákony. A vtedy sa nekričalo že vláda ohrozuje naše práva a slobody.

Áno samozrejme. Každej vláde sa občas stane že urobí zákon ktorý proste nie je v súlade s ústavou. To je úplne normálne.

V čom sa potom zmenila situácia?

V tom že teraz je takých zákonov oveľa viac. Vyvlastňovanie je len jedna téma a týka sa množstva zákonov. A to už jasne ukazuje že sa to celé uberá jedným smerom. To nie je omyl že sa tu náhodou vytvoril jeden protiústavný zákon ide o celkové smerovanie štátu ako také. Rešpekt k základným ľudským právam a slobodám je taký nízky že nielen Ministerstvo dopravy ale aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pokojne navrhne zákon ktorým ide obmedzovať súdnu moc. A to už siaha na princípy právneho štátu. Súdnu moc predsa nesmie obmedzovať ani vláda ani parlament.

Ako konkrétne sa obmedzuje súdna moc?

Keď súdu zakážete zákonom rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodnutia je to predsa jasný zásah do súdnej moci. Toto neviete?

Viem. Nepýtam sa však za seba ale za čitateľov a tým to treba vysvetliť tak aby tomu rozumeli.

O.K. Dostanete rozhodnutie o vyvlastnení vašej pôdy. Nesúhlasíte s ním a tak sa obrátite na súd s tým aby vydal predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie slúži na to aby sa rozhodnutie nevykonalo kým súd nerozhodne definitívne. Návrh zákona z dielne Ministerstva výstavby bol taký že by súd nesmel vydať práve to predbežné opatrenie. Inými slovami – ministerstvo bude cez zákonodarcu rozhodovať o tom čo súdna moc smie a čo nesmie robiť. To je neprípustný zásah do pilierov právneho štátu. Súdna moc musí byť nezávislá a nesmie byť nijako obmedzovaná. Už z princípu nie.

Parlament nie je povinný stotožniť sa s petíciou

Ďalej sa vo vyhlásení píše že vláda „pohŕda vôľou občanov v petíciách”. Ako?

Zákon hovorí že Národná rada Slovenskej republiky je povinná prejednať petíciu ktorú podpíše viac ako stotisíc občanov.

A ktorú odmieta prejednať?

Nejde o to že by ju nechcela prejednať ale robia to tak že najskôr schvália návrh zákona a až potom idú prejednávať petíciu k danej problematike. Čo iné to môže byť ak nie pohŕdaním názormi občanov? V normálnej politickej kultúre by to snáď malo byť naopak – prejedná sa petícia príjme sa k nej nejaké uznesenie a až potom sa pripravuje zákon.

Keby to však urobili naopak – že by uznesením k petícii zamietli všetko čo v nej je a až potom schválili zákon mali by ste rovnaké výhrady.

Určite by sme nevyjadrovali výhradu pohŕdania názormi občanov. To pohŕdanie spočíva práve v tom že najskôr si schvália zákon a až potom sa idú baviť „nepodstatnosťami” ktoré sú v petícii.

Čiže keby ju zamietli a následne by spravili zákon bolo by to v poriadku?

Áno lebo to je normálny postup v každej demokracii. Parlament nie je povinný sa stotožniť s petíciou.

Keby šiel Fico do Líbye dnes už by to nemalo taký zlý dopad

Ďalšia výhrada: Vláda „poškodzuje dobrý obraz SR v zahraničí priateľskými vzťahmi s totalitnými a nedemokratickými režimami” ako Kuba Bielorusko Líbya. Dzurindova vláda s nedemokratickými režimami nekomunikovala? Na návšteve sme tu predsa mali trebárs čínskeho premiéra a o dodržiavaní ľudských práv Dzurinda mlčal. To existujú dva metre lebo s Čínou komunikujú aj USA?

Tu ide o niečo iné. Nespomínam si že by okrem Fica ktokoľvek zo slovenských predstaviteľov bol na večierku na kubánskej ambasáde. To sú kroky ktoré smerom von signalizujú že „toto sú naši priatelia”. A demokratická krajina ktorá tu mala len nedávno komunizmus si niečo také jednoducho nemôže dovoliť pokiaľ chce byť plnohodnotným členom zoskupení ako Rada Európy NATO alebo EÚ.

Ešte raz – aký je rozdiel medzi tým že Fico ide neoficiálne na večierok ambasády nedemokratickej krajiny a Dzurinda sa oficiálne potľapkáva s čínskym komunistom?

Rozdiel je v tom že oficiálne kontakty medzi štátmi proste musia byť. A aj my sme Dzurindovi vyčítali že otázku ľudských práv čínskemu premiérovi tuším okrem Hrušovského v podstate nikto nespomenul. Na strane druhej nič nie je čiernobiele. Čína je svetová mocnosť a nemôžeme sa tváriť že s ňou nebudeme komunikovať len preto že nemá demokratický štátny systém. Zďaleka sa nepribližuje k takým totalitám ako Líbya alebo Kuba.

To ani netvrdím mňa zaujíma princíp. Nie je to potom farizejstvo? Bielorusko odmietame lebo nie je svetovou mocnosťou pričom Čínu a nielen tú akceptujeme lebo ňou je?

Krajinu treba hodnotiť aj podľa miery totality ktorá v nej panuje podľa dôležitosti krajiny v celosvetovom rámci a podobne. Áno môže to vyznievať ako farizejstvo. Nie som expert na zahraničnú politiku takže neviem. Čínu s Kubou však nemôžete porovnávať.

Otázkou je či je horší vrah ktorý zabije troch ľudí alebo ten ktorý zabije piatich. Stále je to vrah.

Iste. Zahraničná politika je však vždy relatívna.

Protestovala OKS aj vtedy keď tu bol na návšteve dalajláma a s výnimkou Pála Csákyho a pár ďalších ho v podstate nikto z našich najvyšších neprijal?

Pokiaľ si dobre pamätám my sme to vtedy kritizovali. Okupáciu Tibetu totiž považujeme za problém a veci ktoré sa tam udiali tiež. Čiže to že ho naši vtedajší predstavitelia oficiálne neprijali sa nám nepáčilo. Šlo o vec ktorá bola voči Číne zbytočne ústretová. To sú presne momenty kedy politik musí jasne deklarovať svoje hodnoty.

V čom je zlý Ficov argument že do Líbye za Kaddáfím šiel riešiť ich dlh voči nám?

Tá Ficova návšteva mala niekoľko prvkov ktoré zatriasli Slovenskom.

Pýtam sa na konkrétnu vec – realitou je že Líbya naozaj voči nám má dlh. Takéto veci sa vždy najlepšie riešia na najvyššej úrovni. Ficov argument síce mohol byť farizejský ale…

Otázkou je nakoľko je dôležité riešiť nejaký štátny dlh v situácii keď tam šlo o bulharské sestričky a celá Európa tlačila na Líbyu aby boli prepustené. Práve v tom momente tam chce Fico riešiť nejaký dlh? Veď to je aj otázka správneho načasovania. Otázka toho aký signál vyšle svojim partnerom.

Čiže ak by tam šiel teraz už by to bolo v poriadku? Bulharské sestričky i palestínsky zdravotník sú na slobode.

Určite by to teraz malo menší zahranično-politický dopad na obraz Slovenska v EÚ ako vtedy. Fico dokonca vtedy tie sestričky a zdravotníka označil za páchateľov. Možno keby tam vtedy riešil aby tých ľudí prepustili a zrušili im trest smrti bolo by vnímanie jeho návštevy úplne iné. Ale ísť tam riešiť dlh a označiť tie obete za páchateľov bolo pre náš obraz vo svete veľmi škodlivé.

Aby sme to uzavreli – nejde teda o dva metre? Iný na Fica a jeho kontakty s darebákmi a iný na Dzurindu?

Nie. Vždy je to o tom kde sú ťažiská zahraničnej politiky. Ide o náš komplexný obraz nie o jednu izolovanú akciu. Musíme byť spoľahlivým partnerom potom budeme mať oveľa väčší manévrovací priestor aj na kontakty so štátmi ktoré nie sú úplne v poriadku. Nejaké kontakty totiž vždy musíme mať nedá sa žiť v diplomatickom vákuu.

Kedy by ste tú akciu na námestí SNP považovali za neúspešnú?

Keby na ňu prišlo málo ľudí.

Koľko?

Desiatky osôb. Vtedy by som to považoval za vyjadrenie toho že tu už asi nikoho netrápi to čo trápi nás. Museli by sme sa zamyslieť či neformulujeme naše veci nejako zle.

Nebolo by to celé údernejšie keby ste sa nestretli izolovaní od vrchnosti na námestí ale priamo pred Úradom vlády v čase keď zasadá vláda?

Ťažko povedať. Ten protest proti moci je svojim spôsobom prepojený s hodnotami novembra a preto sme zvolili práve dátum sedemnásteho novembra. Všetkým sa javil ako veľmi vhodný. OKS má totiž snahu opakovane sa vracať k novembrovým hodnotám ktoré stále neboli uvedené do praxe.

Ficovou kvalitou je to ako dokáže komunikovať s voličmi

Ficovi sa opakovane vytýka jeho vyjadrenie že si sedemnásty november 1989 ani nevšimol zámerne sa však zabúda na to ako viackrát povedal že súčasný režim je lepší ako ten minulý.

Pozor – tam ide o symbol že Fico tú zmenu nepovažoval za podstatnú a za niečo čo by bolo treba prijať. Jeho vyjadrenia môžu brať ľudia tak že keď sa pomýli aj pravdu povie. To že sa tento výrok spomína nie je ani tak o výroku samotnom ako skôr o tom že Fico je mentálnym komunistom. A tým proste je. V zmýšľaní a konaní reálne ostal kdesi pred Novembrom. Dokazuje to jeho neustále hľadanie nepriateľov snaha všetko regulovať tiež jeho slovník i keď ten sa už trochu zlepšuje. Keď sa mu však čokoľvek vytkne okamžite nasleduje protiútok.

Nikto nie je čiernobiely. Vidíte na Ficovi aspoň niečo pozitívne?

My si samozrejme uvedomujeme že je veľmi zručným komunikátorom. To ako dokáže komunikovať so svojimi voličmi je jeho kvalita. Tým plní účel. Že za tým je často nulová myšlienka je iná vec. S politikou jeho vlády bytostne nesúhlasím nespomínam si na jediný krok pri ktorom by som povedal že O.K. je to správne. Napríklad súhlasím s tým aby sa tu čo najskôr dostavali diaľnice. Ale rozhodne nie za cenu že tento štát z niekoho vďaka vyvlastňovaniu pozemku pod diaľnicu urobí bezdomovca. Inými slovami – samotný zámer je v poriadku ale nástroje ktorými to chcú dosiahnuť sú úplne zlé.

Na začiatku ste povedali že brať ako samozrejmosť to že nemáme pocit ohrozenia je chybou. Nie je to práve naopak? Že ak sa necítime ohrození sme ako spoločnosť takpovediac „za vodou”?

Nemať pocit ohrozenia je samozrejme strašne fajn. Ale len vtedy ak na to nie je dôvod. My si však myslíme že ten dôvod je i keď nie nejaký dramatický. Nikto tu nejde demontovať demokraciu ani zavádzať úplnú totalitu. Ale útoky na inštitúty ktoré demokraciu zabezpečujú sa tu dejú – ide o útoky na médiá na ľudské práva a podobne. Nemyslím si teda že treba mať pocit ohrozenia ale je namieste aby sme boli trochu pozornejší a ostražitejší.

V tomto štáte je veľa ľudí a to ma mrzí ktorí sú ochotní vymeniť slobodu za komfort. Falošný komfort. Opäť zacitujem Tomáša Zálešáka ktorý povedal že totalita okrem teroru a potláčania ľudských práv poskytuje aj falošný komfort. Tí čo sa prispôsobia sa môžu mať dokonca lepšie ako v demokracii. A práve ten falošný komfort začne chýbať tým ktorí nezažili perzekúcie pretože ich nedokážu precítiť tak dokonale ako tí ktorých sa priamo dotkli. A tých je vždy menšina.

Karol Sudor uverejnené na spravodajskom portáli SME.sk dňa 26. novembra 2007.

Comments

Komentáre