Je veľa úvah aký má vplyv vojna v Iraku na ekonomiku a pre koho je výhodná. Spojenci vraj chcú získať ropu a zarobiť na povojnovej obnove. Keď sa bojujúce USA a Veľká Británia blížia k Bagdadu hlásia sa Francúzsko a Rusko k obnove Iraku. Ale niekto to musí zaplatiť. Ponúkajú aj vlastné prostriedky alebo chcú peniaze OSN? OSN má vyše 40 mld. USD za irackú ropu. V každom prípade obnovu za americké peniaze zaplatí americký ľud. Peniaze OSN už draho zaplatil iracký ľud.
Keď zrátame koľko už vojna stála amerických a anglických daňových platiteľov je to viac ako 150 mld. USA. Bude to mnohonásobok ak bude vojna dlhá. Keby spojenci dostali celú ťažbu irackej ropy v najbližších piatich rokoch do daru nepokryla by jej cena ich doterajšie vojnové náklady.
Ilúziou je predstava že povojnová obnova vždy rozvíja ekonomiku podieľajúcich sa štátov. Zničenie čohokoľvek čo má hodnotu je strata. Ak americká vláda dá peniaze na obnovu Iraku budú chýbať niekomu v Amerike. Potreba obnoviť Irak nie je dopytom lebo nebude krytá zdrojmi. V Iraku nie je kúpna sila a kapitál zahraničný dlh Iraku sa odhaduje na 126 mld. USD.
Ceny ropy pred vojnou rástli v dôsledku neistoty. Napriek obavám niektorých expertov sa následkom útoku na Irak nezvýšili. Od začiatku vojny klesli o 9 %. Nadprodukcia členských štátov OPEC môže spoľahlivo kompenzovať straty irackej produkcie. Ak by OPEC nenaplnila potrebu strategická zásoba USA (600 mil. barelov ropy) a medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) ktorá má vlastnú rezervu pre skupinu 26 západných štátov môžu dodať potrebné množstvo. To však zatiaľ nie je potrebné.
Nie je však isté že ceny ropy klesnú tak nízko ako boli na začiatku roku 2002. Pritom svetový trh s ropou nie je otvoreným slobodným trhom. Aj diktatúry aká je zatiaľ v Iraku len prehlbujú deformácie trhu s ropou. Odstavenie Saddáma ako diktátora a ako podporovateľa terorizmu samo osebe zvýši šance na slobodný ekonomický rozvoj vo svete.
Zvýšenie cien energie uberie peniaze spotrebiteľom na iné výdavky a zdraží podnikanie. Preto sa ceny amerických aj európskych akcií počas vojny pohybujú opačne ako ceny ropy – ak ropa rastie akcie klesajú a naopak. Ak nenastane stabilnejší pokles cien zvýšenie cien spred vojny zaťaží ekonomiku a zabrzdí rast. Najmä ak vojnové obavy udržia ceny ropy vysoko na dlhší čas.
Silný pokles dolára môže byť sčasti spojený s obavami z vojny. Dolár sa vrátil späť o 10% do dvoch mesiacov od skončenia vojny v Zálive 1991. Ale dnes USA nedostanú peniaze za vojnu od spojencov ktorými vtedy boli viaceré arabské štáty a Japonsko. Dnes majú vyššiu zadĺženosť a sú po kolapse „nafúknutých“ cien akcií.
Už dnes vojna stojí vyše 150 mld. USD. Obnova a stabilizácia Iraku sa odhaduje na ďalších 100 mld. USD. Udržať mier a zaplatiť ho bude tiež drahé. Samozrejme investície do vojny zabránia využiť tieto peniaze inde. Ovplyvní to možno aj plány prezď Busha podstatne znížiť dane a tým ozdraviť ekonomiku USA. Makroekonomické dôsledky na americkú aj svetovú ekonomiku môžu byť hlbšie a dlhodobejšie. Vojna môže držať vyššie ceny ropy a neistotu na kapitálových trhoch. A dlhodobo vysoké ceny ropy spôsobili vždy svetovú recesiu. Je preto aj v záujme Slovenska aby sa spojencom podarilo rýchlo odstrániť diktatúru a podporiť slobodný rozvoj Iraku.
Článok bol uverejnený v týždenníku Diomino fórum dňa 9. apríla 2003.
