Bratislava, 23. októbra 2024 – Projekt výstavby električkovej trate do Petržalky, ktorý bol naplánovaný už od roku 2012, dnes čelí mnohým komplikáciám. Túto stavbu, ktorá mala byť kľúčovou infraštruktúrnou investíciou Bratislavy, magistrát nestihol dokončiť podľa plánovaných termínov, ktoré opakovane posúva.
„V priebehu rokov 2020 až 2023 sa situácia zhoršila, pričom primárne problémy nevznikli kvôli pandémii, nárastu cien stavebných materiálov ani kvôli vojne na Ukrajine, ako mesto často argumentuje. Javí sa to tak, a potvrdzuje to i správa Najvyššieho kontrolného úradu, že zlyhania pochádzajú predovšetkým z neefektívneho riadenia a neschopnosti magistrátu finančne zabezpečiť projekt a adekvátne čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ,“ uviedol Martin Mlýnek, podpredseda OKS a exprednosta bratislavského staromestského úradu.
Odklady a nedostatky vo financovaní
Projekt električkovej trate do Petržalky bol plánovaný s cieľom byť spolufinancovaný z európskych zdrojov v rámci rozpočtového obdobia 2014–2020, pričom čerpanie fondov malo prebiehať do konca roka 2023. Napriek tomu, že stavebné povolenia boli k dispozícii už v roku 2020 a mesto podpísalo zmluvu s dodávateľom v novembri 2021, stavba sa doteraz nedokončila, pričom pôvodne mala trvať 28 mesiacov.
Z pôvodných 86 miliónov eur z prvej fázy financovania, ktoré mali byť použité z európskych fondov, mesto dokázalo čerpať iba 16 miliónov eur. Magistrát tak čelí situácii, keď nemá zabezpečené financie na druhú fázu výstavby, keďže zmluva naviazala druhú fázu na plnenie podmienok a vyčerpanie zdrojov z prvej fázy. V reakcii na túto situáciu si mesto v júni 2024 zobralo nový komerčný úver vo výške 55 miliónov eur s ročným úrokom 2,9 %, aby mohlo pokračovať v stavebných prácach.
„Tento úver však znamená ďalšie finančné zaťaženie pre mesto a jeho obyvateľov, a zároveň platí, že 70 miliónov eur, ktoré mohol magistrát využiť, sú nenávratne pre Bratislavu stratené,“ hodnotí ekonóm Martin Mlýnek.
Riziko insolvencie mesta
Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorá má byť prerokovaná na mestskom zastupiteľstve v októbri 2024, magistrát doteraz neuzavrel novú zmluvu s ministerstvom dopravy, ktorá by zabezpečila financovanie druhej fázy výstavby z európskych fondov. Navyše, zvyšovanie základnej sadzby DPH situáciu ešte viac komplikuje, a ak sa nepodarí uzavrieť túto zmluvu do konca roka 2024, projekt môže čeliť ďalším odkladom a financovanie sa bude musieť riešiť zo zdrojov mesta v prípade, že k uzavretiu zmlúv nedôjde.
„Vzhľadom na nízke čerpanie zdrojov zo strany magistrátu Bratislavy v prvej fáze, ministerstvo je teraz nútené akceptovať navýšenie zdrojov v druhej fáze z 35,7 mil. eur na 66,9 mil. eur. Tie by mali byť uvoľnené z rozpočtového obdobia 2021–2027 na úkor iných projektov, ktoré mohli byť finančne podporené, ak by magistrát prejavil viac schopnosti riadiť veľké projekty,“ vysvetľuje Martin Mlýnek.
Znepokojivé sú aj zistenia NKÚ, ktoré upozorňujú na riziko, že ak zadlženie mesta prekročí hranicu 50 % a dosiahne až 60 % z jeho bežných príjmov, Bratislava by sa mohla dostať do stavu insolventnosti. To by znamenalo, že mesto by stratilo možnosť čerpať ďalšie prostriedky z eurofondov, čím by sa financovanie celej výstavby električkovej trate ešte viac skomplikovalo.
„Pristúpenie k dodatku k zmluve ohľadom zabezpečenia financovania výstavby trate tak v skutočnosti pôsobí ako „bailout” mesta ministerstvom dopravy, ktoré z vlastných a iných cudzích zdrojov už stavbu nevie finančne pokryť,“ upozorňuje Martin Mlýnek.
Fond mobility a upozornenie prokurátora
Podľa pôvodných plánov mal fond mobility, financovaný z výnosov mestskej parkovacej politiky, slúžiť na rozvoj dopravnej infraštruktúry, vrátane električkovej trate do Petržalky. Tento fond však nebol v dostatočnej miere využitý na tento účel, ba ani negeneruje zdroje, čo výrazne ovplyvnilo schopnosť mesta financovať tento projekt z vlastných zdrojov, namiesto ďalšieho zadlžovania.
„Generálna prokuratúra na základe nášho podnetu upozornila na porušenie zákona pri zvyšovaní miestnych daní, ktoré malo zabezpečiť dodatočné financie pre mesto. Toto upozornenie prokurátora bolo vydané v reakcii na to, že postup pri schvaľovaní zvyšovania daní nebol v súlade s platnou legislatívou, čo ešte viac zhoršuje situáciu vo vzťahu k financovaniu projektu,“ dopĺňa podpredseda OKS Martin Mlýnek.
Nezodpovedné finančné riadenie a predraženie projektu
Mesto Bratislava nebolo schopné splniť merateľné ukazovatele zmluvy ohľadom výstavby električkovej trate do Petržalky tak, ktoré boli stanovené na začiatku výstavby. Aj napriek tomu, že nové vedenie mesta kritizovalo predchádzajúce vedenie za nedostatočné čerpanie eurofondov, samo nedokázalo zabezpečiť financovanie tejto významnej stavby zo zdrojov EU. Projekt, ktorý mal byť pôvodne financovaný kompletne z európskych zdrojov, sa dnes financuje najmä z komerčných úverov.
Vo februári 2023 pri podpise zmluvy medzi magistrátom a ministerstvom dopravy, ministerstvo disponovalo nevyčerpanými zdrojmi na úrovni 186 miliónov eur, ktoré by postačovali na krytie I. fázy projektu vo výške 86 miliónov eur. Napriek dostupnosti týchto zdrojov mesto nedokázalo čerpať plnú sumu, čo výrazne ohrozilo realizáciu projektu.
„Zistenia NKÚ upozorňujú tiež na výrazné zvýšenie dlhu mesta. V roku 2024 náklady na dlhovú službu narastú o viac ako 400 % oproti roku 2023. Tento nárast je spôsobený tým, že mesto si musí brať nové úvery a refinancovať staré úvery s nižšími úrokovými nákladmi, novými úvermi s vyššími nákladmi, čo vytvára značné finančné bremeno pre budúce obdobie,“ upozorňuje Martin Mlýnek.
Úroky z nového úveru na stavbu električkovej trate zaťažia mestský rozpočet sumou približne 1,6 milióna eur ročne, pričom na toto financovanie budú musieť prispieť aj obyvatelia cez zvýšené miestne dane.
Kritika vedenia mesta a možné riešenia
Kritici, vrátane tých, ktorí sa podieľali na predchádzajúcich analýzach a odporúčaniach, poukazujú na to, že vedenie mesta malo viac možností, ako zabezpečiť financovanie projektu bez nutnosti zadlžovania. V rokoch 2018–2024 mesto disponovalo dodatočnými daňovými výnosmi, opakovane zvýšilo aj daň z nehnuteľností, ktoré mohli byť použité na financovanie stavby, ak by mesto tvorilo rezervný fond na krytie takýchto investičných projektov.
Je potrebné zdôrazniť, že ak by vedenie mesta pristúpilo k lepšiemu finančnému riadeniu a strategickému čerpaniu európskych zdrojov, situácia s projektom mohla vyzerať omnoho priaznivejšie. Stavba by bola už ukončená a obyvateľmi Petržalky využívaná na prepravu električkami.
„V podobných situáciách, keď dôjde k opakovanému odkladu termínu ukončenia stavby, straty už zabezpečeného financovania a následnému zadlžovaniu mesta pri kritickom infraštruktúrnom projekte, je vo vyspelých krajinách bežné, že zodpovední predstavitelia odstúpia alebo sú vo voľbách vymenení za iných, schopnejších lídrov,“ hodnotí manažérske zlyhanie primátora Matúša Valla Martin Mlýnek.
Čo nás čaká ďalej?
Projekt električkovej trate do Petržalky, ktorý mal byť jednou z najdôležitejších investícií mesta Bratislava, sa dnes stal symbolom neefektívneho riadenia a finančnej neistoty. Mesto čelí riziku, že bez podpísania nových zmlúv a zabezpečenia dodatočných zdrojov financovania nebude schopné projekt dokončiť. Navyše, ďalšie úvery a zvyšovanie miestnych daní výrazne zaťažia obyvateľov mesta.
Ak sa podarí podpísať dodatok či novú zmluvu o financovaní zo zdrojov EÚ a získať ďalšie zdroje, projekt môže byť dokončený, ale pravdepodobne až v druhej polovici roka 2025. V opačnom prípade hrozí, že Bratislava bude musieť čeliť ešte väčším finančným problémom, ktoré môžu mať dlhodobé dôsledky pre mesto aj jeho obyvateľov.
„Je dôležité, aby magistrát podnikol kroky na stabilizáciu finančnej situácie mesta a na zabezpečenie dokončenia projektu čo najefektívnejším spôsobom. Obyvatelia Bratislavy si zaslúžia transparentné a zodpovedné vedenie, ktoré dokáže priniesť riešenia aj v náročných situáciách,“ uzatvára podpredseda OKS Martin Mlýnek.
Súvisiaca informácia o zisteniach Najvyššieho kontrolného úradu SR:
Súvisiaca informácia o financovaní projektu zo zdrojov EÚ:
Súvisiaca informácia o podnete podpredsedov OKS na Generálnu prokuratúru SR:
