Bratislava, 22. októbra 2018 – Skrátenie lehôt, počas ktorých možno ukladať sankcie za menej závažné porušenia daňových povinností, predpokladá návrh novely Daňového poriadku, o ktorom bude parlament rozhodovať už zajtra.
„Novela navrhuje stanoviť primerané lehoty pre možnosť penalizovania neplnenia si zákonom stanovených povinností za predpokladu, že povinnosť bola daňovníkom dodatočne splnená. Cieľom tohto návrhu je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný daňovým úradom s oneskorením niekoľkých rokov, napr. vo veci nedoplatku, ktorý už medzičasom priznal a riadne uhradil, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania,“ vysvetľuje predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR z poslaneckého klubu SaS Ondrej Dostál. Novelu predkladá spolu s poslancom Petrom Osuským (SaS).
Daňový poriadok rieši zodpovednosť za porušenie povinností určením sankcií vo forme pokút a úrokov z omeškania. Zákon obsahuje lehotu päť rokov od dopustenia sa správneho deliktu, po uplynutí ktorej nemožno uložiť pokutu za niektoré správne delikty a lehotu päť rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom mala byť splnená určitá povinnosť, po uplynutí ktorej nemožno vyrubiť úrok z omeškania.
„Pre oba prípady navrhujeme stanoviť pre menej závažné porušenia povinností aj kratšiu lehotu pre uloženie pokuty a vyrubenie úroku z omeškania, ktorá sa však nebude odvíjať od termínu, kedy mala byť povinnosť splnená, ale od termínu, kedy bola takáto povinnosť dodatočne splnená,“ konštatuje poslanec Ondrej Dostál.
Podľa jeho slov ide o menej vážne porušenia povinností a k ich porušeniu môže dôjsť aj neúmyselne alebo z nevedomosti. Daňový úrad sa o tom, že došlo k porušeniu povinnosti daňovým subjektom dozvie najneskôr vtedy, keď si daňový subjekt svoju povinnosť dodatočne, často dobrovoľne, splní.
„V takom prípade je primerané očakávať, že bude daňový subjekt sankcionovať pokutou bezprostredne po tom, čo sa daňový úrad dozvedel o tom, že sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu. Nemal by rozhodnutie o pokute neprimerane odkladať. Vzhľadom na uvedené sa lehota jedného roka od dodatočného splnenia takejto povinnosti javí ako dostatočná“ dodáva Dostál.
Príkladom je podľa neho živnostník, ktorého príjem presiahol hranicu, pri ktorej je povinný platiť preddavky na daň z príjmu v štvrťročných intervaloch. „Ak ich neplatí a daň zaplatí až po podaní daňového priznania za kalendárny rok, tak by mal zaplatiť úroky z omeškania za obdobie medzi termínmi, keď bol povinný zaplatiť preddavok na daň a termínom reálneho zaplatenia dane. Nespochybňujeme, že ak zákon takúto povinnosť stanovuje, takýto živnostník by mal byť za jej porušenie potrestaný úrokmi z omeškania. Sankcia by však mala nasledovať bezprostredne po tom, čo došlo k porušeniu povinnosti, nie napríklad o tri alebo štyri roky neskôr, čo sa tiež stáva,“ argumentuje poslanec Dostál.
