Slovensko potrebuje zmenu. Základná zmena musí spočívať v tom, že štát už nebude rok čo rok prerozdeľovať a míňať viac peňazí, než dokáže získať v podobe daňových a nedaňových príjmov.
Výška plánovaných výdavkov verejnej správy v rozpočte na rok 2017 predstavuje viac než 34 miliárd eur, čo v prepočte na jedného zamestnaného predstavuje 1 362,8 eur mesačne. Vláda navrhuje, že bude mesačne míňať o 462 eur na zamestnaného viac, než je jeho priemerná nominálna hrubá mzda.
Optikou čistej mzdy, teda po odčítaní daní a odvodov, predstavuje mzda zamestnaného v priemere 735 eur (pri dvoch deťoch ak si uplatňuje nezdaniteľný základ dane) a iba 675 eur, ak si neuplatňuje nezdaniteľný základ dane.
Priemerná rodina s dvomi deťmi, kde sú obaja rodičia zamestnaní, má čistý príjem zo zamestnania okolo 1 470 eur mesačne. V mene takejto priemernej rodiny Ficova vláda podľa návrhu rozpočtu chce mesačne míňať 2 725 eur, teda takmer dvojnásobok čistého príjmu takejto priemernej rodiny na Slovensku.
Rozpočet, ktorý pripravil minister financií Kažimír, je výsmech každej rodine na Slovensku. „V mene rodiny“ minú „Ficovi ľudia“ takmer dvojnásobok čistého príjmu priemernej rodiny zo zamestnania na Slovensku.
Tretia Ficova vláda sa, podobne ako predošlé vlády vedené predsedom strany Smer-SD, nespráva ako reformná, ba ani len ako rozpočtovo zodpovedná.
V poradí piaty návrh rozpočtu predkladaný ministrom financií Petrom Kažimírom je nezodpovedný nielen voči občanom Slovenskej republiky, je tiež prejavom represívnej politiky vlády voči podnikateľom a tak súčasné ako i budúce generácie naďalej stále viac a viac zadlžuje.
Mierne znížený deficit verejnej správy plánovaný v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku má byť dosiahnutý vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy (celkových príjmov až o 2,7 miliardy eur oproti rozpočtovaným na rok 2016) pri nadmernom, hoci mierne nižšom náraste verejných výdavkov (o 2,2 miliardy eur), teda ani zďaleka nie výdavkovými úsporami.
Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by najmä v čase očakávaného veľkého zvýšenia príjmov neplánovala hospodárenie na sekeru, zmäkčenie dlhovej brzdy, zvyšovanie daní bez výdavkových úspor a snahy o hľadanie zdrojov z privatizácie.
Rozpočtovo zodpovednejšia vláda by zaviedla výdavkové limity, šetrila, redukovala nafúknutý rozsah štátu, jeho regulačné zásahy a iné transfery, naštartovala systémové výdavkové reformy.
Vláda, ktorá by zároveň chcela aj skutočne pomôcť ľuďom prispieť k rozprúdeniu podnikania a vyššej prosperite, by mala mať úprimnú snahu zmenšovať verejné výdavky, verejný dlh a majetok, hospodárila by s verejnými financiami vyrovnane alebo prebytkovo, deregulovala a znižovala by celkové daňovo-odvodové zaťaženie.
Ficova vláda však výrazne vyššie celkové príjmy nemieni využiť na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ale z väčšej miery ich rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala taký enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu. Už v roku 2017 mohol byť na Slovensku dosiahnutý vyrovnaný rozpočet. Fakt, že to tak nebude, predstavuje ďalšiu premárnenú príležitosť a neprimeraný luxus na úkor budúcnosti.
Martin Mlýnek
podpredseda OKS
V Bratislave dňa 24. novembra 2016.
Súvisiace výstupy: Martin Mlýnek: Nie rodina, ale míňanie jej peňazí je základ štátu
