Dnes uplynulo 100 dní od nástupu tretej vlády Roberta Fica. Vlády, ktorá vznikla po dohode strán, z ktorých najmenej dve nepresvedčivo, ale predsa ešte aj po voľbách tvrdili, že do koalície so Smerom nepôjdu.
Základný argumentom, ktorý rezonoval pri zložení koaličnej vlády a následne aj v programovom vyhlásení vlády, je stabilita, kontinuita a ochrana Slovenska pred extrémizmom.
OKS už vo vyjadrení k programovému vyhláseniu vlády konštatovala, že vláda deklaruje snahu pokračovať v politike, ktorou chce viac regulovať a prerozdeľovať. Namiesto vytvárania priestoru pre slobodné konanie, súkromné podnikanie a iniciatívu ľudí a spoločenstiev sa vláda opäť spolieha na to, že štát niečo zariadi, podporí, zorganizuje a podobne. A aj tentoraz to zaplatia daňoví poplatníci.
Počas prvých sto dní sme sa ale od vlády Roberta Fica nedočkali žiadneho zásadnejšieho návrhu v ekonomickej oblasti. Neodstraňovanie prešľapov a pre ekonomiku škodlivých opatrení predchádzajúcich vlád Smeru ale nijako neprospieva podnikateľskému prostrediu a tým ani ekonomike Slovenska.
Pohľad na doterajšie legislatívne aktivity vlády ukazuje, že z takmer dvoch desiatok vládnych návrhov zákonov, predložených do parlamentu alebo medzirezortného pripomienkového konania, je viac ako polovica takých, ktorých účelom je najmä dostávať do života (transponovať a implementovať) európske smernice, alebo sa nimi naprávajú chyby predošlej Ficovej vlády pri ich minulom zavádzaní.
V ďalšej skupine vládnych návrhov nájdeme také, ktorých cieľom je urýchlená náprava chybných rozhodnutí druhej Ficovej vlády či jej nečinnosti. To platí o zachovaní málotriedok, ktorých zánik si želala druhá Ficova vláda, ale tiež o odložení vydávania zdravotných preukazov s elektronickým čipom občanom, ktorý je dôsledkom Ficovými vládami spackaného projektu e-Health, alebo o urýchlenom vytvorení úradu pre Pellegriniho, ktorý má zachraňovať nulové čerpanie eurofondov v aktuálnom období.
Ficova vláda navyše pokračuje v neblahej praxi predošlých vlád, a v legislatívnom procese zneužíva inštitút skráteného konania. Skutočným dôvodom pre zrýchlené prijímanie noviel zákonov je dlhodobo zlé manažovanie práce vlády.
Akúkoľvek prácu vlády však zatieňuje fakt, že na poste ministra vnútra a podpredsedu vlády je človek, ktorý je podozrivý z prepojenia na organizovaný zločin.
V demokratickom štáte je neprípustné, aby minister vlády čelil vo funkcii podozreniam z obchodovania s daňovými podvodníkmi a aby predseda vlády nezverejnil úplné a presné údaje o tom, ako financuje svoje bývanie. Je taktiež neprípustné, aby predseda vlády a minister vnútra čelili podozreniam, že sú v rámci svojich obchodných, či nájomných vzťahov príjemcami neprimeraných výhod. Takéto jednanie je v každom demokratickom štáte už z povahy veci považované za ťažký konflikt záujmov a vyžaduje okamžité odstúpenie dotknutých osôb. Nerešpektovanie týchto nepísaných morálnych a politických pravidiel vedie k deštrukcii demokratického systému vlády a zmene charakteru štátu na štát mafiánsky. Policajné zložky sú využívané na politické ciele, alebo na prenasledovanie politických oponentov, čo je v priamom rozpore nielen s Ústavou, ale aj všetkými princípmi liberálnej demokracie.
Tretia vláda Roberta Fica svoj neštandardný vznik obhajovala aj ochranou pred rastom extrémizmu na Slovensku. Vyhlasovala, že ochranou Slovenska pred jeho nárastom je politická stabilita. Ukazuje sa, že extrémizmus počas 100 dní Ficovej vlády nijak nezoslabol. Je teda zrejmé, že nie domnelá stabilita a obhajovanie neobhájiteľného konania ministra vnútra a predsedu vlády, ale práve naopak, dodržiavanie morálnych, demokratických a politických pravidiel, ale najmä razantné a jasne formulované riešenie problémov Slovenska je jediným spôsobom, ako sa dá extrémizmus na Slovensku potierať.
Vláda Roberta Fica je aj v tejto oblasti po sto dňoch svojej činnosti skôr prekážkou, ako nástrojom fungujúcich riešení. Začínajúce Slovenské predsedníctvo v rade EÚ je tak zatienené škandálom čelných predstaviteľov vlády. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že prvých sto dní tretej vlády Roberta Fica ašpiruje na najhorších sto dní akejkoľvek vlády od vzniku Slovenskej republiky.
Ondrej Dostál
predseda OKS a poslanec Národnej rady SR
Juraj Petrovič
podpredseda OKS a predseda Programovej rady OKS
V Bratislave dňa 1. júla 2016.