Je zvláštne, že tretia Ficova vláda, ktorá sa zrodila tak podivuhodne rýchlo po marcových voľbách, ani koncom roka 2016 stále nezverejnila svoj plán legislatívnych úloh na volebné obdobie.
Po parlamentných voľbách konaných 5. marca 2016 bola už 16. marca 2016 podpísaná koaličná dohoda medzi navonok rôznorodými stranami SMER-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť, na základe ktorej vznikla tretia Ficova vláda. Tá expresne rýchlo, už 13. apríla 2016, schválila svoje programové vyhlásenie, s ktorým získala dôveru v parlamente 26. apríla 2016. Trvalo to necelých osem týždňov od volieb.
Vláda vo svojom programe uvádza, že „si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významných faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty, a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch.“
Napriek deklaráciám, konkrétny plán týkajúci sa pripravovanej normotvorby vlády na volebné obdobie ani takmer osem mesiacov od uchopenia moci nie je stále známy.
Kým, na porovnanie, Radičovej vláda mala šesť mesiacov po voľbách schválený nielen plán legislatívnych úloh na nasledujúci rok, ale i Rámcový plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na V. volebné obdobie, Ficova vláda plán legislatívnych úloh na nasledujúci rok schváli v decembri, avšak plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VII. volebné obdobie nielenže nebol vládou schválený, nenachádza sa ani len v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Hrozí tak, že podobne ako počas roka 2016, bude i ďalšie pôsobenie tretej Ficovej vlády poznačené vládnymi návrhmi zákonov, produkovaných v rámci nepredvídateľného a zle pripraveného legislatívneho procesu. Svedčí o tom i fakt, že z 52 vládnych návrhov zákonov, ktoré počas roka 2016 schválil resp. v priebehu najbližších dní schváli parlament, bolo až 6 v skrátenom legislatívnom konaní, navyše zväčša bez existencie dôvodov, ktoré pre skracovanie legislatívneho konania predpokladá zákon. Desatina vládnych návrhov sa realizuje v neštandardnom legislatívnom procese.
Vláda, ktorá sa tak náhlila vzniknúť, svojím vajataním ohľadom zverejnenia plánu svojej práce na volebné obdobie tak opäť raz potvrdzuje, že expresné uchopenie moci stranami dnešnej koalície nebolo motivované v programe vlády deklarovaným úmyslom, nedať „extrémizmu šancu“ a zastaviť tak „ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie,“ ale snahou udržať sa pri moci za každú cenu a záujmami klientov a sponzorov vládnych strán v pozadí.
Ondrej Dostál
poslanec NR SR a predseda OKS
V Bratislave dňa 7. decembra 2016.
