Bilbordy sú ako príroda. Kvitnú zrejú vädnú. Len čo sa začala zima bilbordov z prezidentskej kampane vyrašili bilbordy volieb do Európskeho parlamentu.
Pripomínajú čerešňové aleje aj tie kvitnú v máji. Na ceste k rakúskej hranici visí prvé okvetie bilbordov. Na jednom sa skvie: EURÓPSKY PARLAMENT – SMER PROTI KRÍZE.
Trošku vám ten slogan zamotá hlavu ale napokon si v nej urobíte poriadok. Aha zatiaľ čo vy smerujete do Schwechatu Európsky parlament smeruje proti kríze a s ním ruka v ruke SMER. Potešíte sa. Veď kto by nebol proti kríze? Až potom prídu na rad otázky.
Európsky parlament zahľadený do seba do Lisabonskej zmluvy labyrintov zákonov byrokracie a sústreďovania moci vo svojich rukách by potreboval riadny prievan aby sa vedel postaviť proti kríze. Najprv by sa však musel zaoberať sám sebou a – ako hovorí starý ale stále platný výraz – svojou nedvižnosťou. Lenže od toho je na míle vzdialený.
Ako SMER. Pripomína šoféra ktorý si to šinie v protismere na diaľnici z Malaciek do Bratislavy čuduje sa prečo idú všetci ostatní v tom istom pruhu proti nemu hrozí im päsťou a vykrikuje nech sa spamätajú a otočia.
Mohli by sme pokračovať a pýtať sa či nejde zakázaným smerom v jednosmerke či nevošiel do slepej uličky ale necháme to tak. Dopravné značky meniť nechceme a autobus už medzitým prešiel za zákrutu na Hainburg kde ešte vládne na bilbordoch mier. Až v Berlíne nás privítajú na letisku prísahy na sociálnu Európu a konzekventne sociálnu Európu (to je rozdiel medzi ľavicou a ľavičiarmi) a z druhej strany na to že Európa sme MY (to sú kresťanskí demokrati).
Ale tak ďaleko ešte nie sme. Sedíme v autobuse brieždi sa aj v našej hlave. Uvedomujeme si že celý vtip sloganu na bilborde spočíva v tom že SMER sa skrýva za široký chrbát Európskeho parlamentu vykukuje spoza neho a nahovára nám že aj on je proti kríze. Tak ako každý cap ktorý sa vydáva za záhradníka. V hlave sa nám rozkrúti buddhistický mlynček a tak si len v hlave opakujeme ako mantru čo sme hovorili pred tromi rokmi keď tomu ešte nikto nechcel uveriť hovoríme dnes keď to už zovšednelo a budeme hovoriť aj zajtra keď bude treba povedať ako z toho marazmu von: diaľnica do roku 2010 nebude a zaplatia za to najmä tí čo prišli pri vyvlastňovaní o pozemky zrušenie dvadsaťkorunáčok bude bolestné pre pacientov lekárov nemocnice a štátny rozpočet nadávanie zahraničným investorom dopadne len na našu hlavu zabúdanie na reálne potreby energetiky je hazardné likvidovanie druhého piliera voči budúcim dôchodcom trestuhodné prijatie eura predčasné demontáž základov právneho štátu a vzdelávania protinárodná brýzganie na Maďarov krízu nerieši iba všetkých štve.
Nad tým vládne stranícke rozparcelovanie Slovenska na peniaze uložené v elektrine plyne nafte diaľniciach letiskách železniciach pôde vo vode a vo vzduchu. A ako alibi emisia jednodňových ministrov. Pripomína to klasický príbeh o princeznej Turandot ktorú sľúbi cisár za ženu tomu kto nájde najväčšieho zlodeja v krajine. Problém je len v tom že najväčším zlodejom v krajine je sám cisár.
Smerovka ukazuje na tackavý krok človeka ktorý krízu nepredvídal nezbadal ju a nepriznal neskoro prišiel na to že sa nás týka podnes ju zatĺka nič účinné proti nej nerobí len ju prehlbuje a predlžuje. Na človeka stelesňujúceho krízu a nie zápas proti nej na muža v protismere s usmiatymi tvárami na bilbordoch ktoré nám našepkávajú že smerujú proti kríze.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 11. mája 2009.
