Tento rok bude troje volieb. Prezidentské práve sú v polčase ďalšie do europarlamentu a nakoniec župné. To vyžaduje tri kampane ktoré zdá sa vyčerpávajú politikov tak že sem-tam hovoria to čo si myslia.
Napríklad Zuzana Martináková. Chce kandidovať všade kam sa dá. Tak už skoro kandidovala za primátorku Bratislavy teraz sa jej zasa zachcelo prezidentovania. Niektorí by sa aspoň potešili že tam máme ženu. Navyše mamu ktorá upratuje najmä vtedy keď netreba. Urobila čistky vo svojej strane dva týždne pred voľbami a miesto zostavovania vlády zostavila investorom zoznam dlhov.
Napríklad aj zakladateľa strany vyupratovala ešte pred zakladajúcim kongresom. Keď sa jej novinári pýtali po prvom kole či podporí Ivetu Radičovú tak čosi zaševelila o tom že všetko je vec rokovaní ceny a obchodu. Normálne o tom politici často nehovoria ale únava z drahej kampane otupila ostražitosť. Zo všetkého zostali len ako vždy slobodné fóry. Možno že jej ide naozaj viacej o biznis ako o službu občanom.
Ivan Gašparovič je tiež unavený pretože za päť rokov prezidentovania neurobil toľko služobných kilometrov koľko teraz v kampani. Má však veľkú výhodu. Keďže vlastnými myšlienkami veľmi neoplýva stačí mu myslieť národne a cítiť sociálne nehrozí že by čokoľvek múdre povedal. Podľa prieskumov bol favorit favoritov výsledok však môže byť úplne iný. To ho musí znervózňovať veď jeho víťazstvo mala byť tutovka a mal mať čas na finále hokejovej ligy. A jeho bývalý principál sľuboval v súvislosti s Gašparovičom verejnosti senzáciu na nejakej diskete.
Exprincipál je však tiež dlhodobo unavený senzácia sa nekoná a jemu ostalo to čo vedel najlepšie. Detské konšpiračné hry. Je jedno či Gašparovič v niečom namočený bol alebo nebol pretože jeho nový principál so značne retušovanou tvárou na spoločných bilbordoch mu aj tak maximálne pomáha. To však stojí nejaké sily. Je tak unavený že sa pozabudne a rozhorčene vyhlási nejakého chudáka ktorému zobrali vlastnú zem za plateného agenta Radičovej. Bolo by to celkom na zasmiate zlé je však že tento človek to myslel vážne. Je to v ňom nepozná iné iba triedny boj a diktatúru. Mozog sa vyretušovať nedá.
Naozaj vážnym súperom Gašparoviča mala byť iná žena Radičová. Jej únava má inú zvláštnu podobu. Týka sa chápania sveta. Jej vzorom v politike je Brigita Schmögnerová. Radičová začína budovať nejaké čudné mosty a vyhlasuje že vlastne ona chcela veľkú koalíciu so Smerom v roku 2006. Na otázku prečo odpovedala že by tá koalícia bola stabilná. Ako keby táto dnešná nebola iba stabilná ale priam poslušná a to aj bez nej a SDKÚ. Podobnými výrokmi v podstate podráža SDKÚ aj Dzurindu. Mimochodom aj Gašparovič ak bude naďalej prezidentom skoro celkom isto podrazí Fica.
Najlepším kandidátom bol František Mikloško. Bol by to prezident akého Slovensko potrebuje. Človek ktorý nelavíruje nebaží po pocite moci. Svojou kampaňou návratu k novembru ’89 udrel klinček po hlavičke. Totiž nebyť novembra máme tu ešte stále tuzex všetky tie ústredné výbory výjazdne doložky a devízové prísľuby a Fica niekde v aparáte strany. November je to čoho sa Fico Gašparovič a spol. boja ešte viac ako čert svätenej vody. Je o slobode a spravodlivosti.
Škoda však že Mikloško si nakoniec dal tým kladivkom sám po prstoch. Pretože nevidí rozdiel medzi Gašparovičom a Radičovou. Ten prvý je typickým prototypom ponovembrového komunistu ktorý v mene národa a sociálna využíva celkom bezostyšne každú príležitosť pre seba. Je pravda že Radičová sa naozaj dobre cíti naľavo aj so všetkým zlým čo je s tým spojené. Je v podstate nekomunistický sociálny demokrat. Aj preto prekáža Smeru zbierke komunistov všetkého rangu. Keď už nemôže byť Mikloško prezidentom je ona jedinou možnosťou hoc iba na malú šancu na začiatok zmeny vedúci k návratu novembra. Bude určite lepšou vizitkou Slovenska ako by ňou bol bezcharakterný oportunista.
Autor je bývalý minister zdravotníctva a predseda Programovej rady OKS.
Článok bol uverejnený v denníku Pravda dňa 31. marca 2009.
