Článok 104 Ústavy obsahuje sľub prezidenta republiky. Okrem iného je v ňom aj veta: „Svoje povinnosti si budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“
Slovenský prezident je z ústavy „nezodpovedný“ nemusí sa za svoje činy nikomu zodpovedať oprávňuje ho k tomu mandát daný občanmi vo voľbách.
Existujú ale dve výnimky kedy je možné aj prezidenta volať na zodpovednosť. Tými výnimkami sú vlastizrada a úmyselné porušovanie ústavy. Má to svoju logiku sú to tak vážne štát ohrozujúce činy že prezident nemôže resp. nemal by zostať vo funkcii. O obžalobe prezidenta musí rozhodnúť národná rada a to trojpätinovou väčšinou. Podáva ju na ústavný súd ktorý o nej rozhoduje.
Prezident Gašparovič podpísal v decembri roku 2007 takzvaný vyvlastňovací zákon a to napriek tomu že drvivá väčšina renomovaných ústavných právnikov už vtedy varovala pred tým že zákon je v niektorých svojich ustanoveniach protiústavný. Napriek tomu že ho niektorí občania vyzývali aby dal zákon posúdiť ústavnému súdu. Podpísal. Otvorene sa vtedy hovorilo že tento podpis bol cenou za predvolebnú podporu SMERu v teraz prebiehajúcich prezidentských voľbách. Či to tak naozaj bolo sa zrejme nikdy nedozvieme faktom ale je že masívnejšiu podporu si ťažko možno predstaviť. Faktom tiež je že prezident vtedy tento zákon podpísal.
Má na to právo. Nikto mu nemôže zakázať aby podpísal zákon ktorý on sám nepovažuje za protiústavný. A nikomu sa za svoje rozhodnutie podpísať takýto zákon nemusí zodpovedať.
Úplne iná situácia ale nastane ak prezident podpíše zákon o ktorom už vopred vyhlási že je protiústavný. Slovné hračky o nesúlade s dvoma článkami si môžeme ušetriť nesúlad čo i len s jedným článkom ústavy znamená protiústavnosť a doc. JUDr. Ivan Gašparovič to ako spoluautor Ústavy SR istotne veľmi dobre vie. Ibaže sa snaží oblbovať. A to z dobrého dôvodu.
Domnievam sa totiž že sa doc. JUDr. Ivan Gašparovič dopustil presne toho za čo je možné ho aj vo funkcii prezidenta stíhať. Vyhlásil že zákon je protiústavný a následne ho podpísal. Ak mu ústava prikazuje zachovávať a obhajovať ústavu tak vedomý podpis protiústavného zákona je jasným a vedomým porušením ústavy. A je principiálne jedno či ústavný súd niekedy v budúcnosti rozhodne či tento zákon je alebo nie je protiústavný. Dôležité je presvedčenie prezidenta o protiústavnosti a úmyselné porušenie ústavy podpisom tohto zákona.
A ja sa pýtam – chceme naozaj prezidenta ktorý podpisuje zákony o ktorých je on sám presvedčený že porušujú ústavu? Chceme mať prezidenta ktorý napriek svojmu právnickému vzdelaniu a titulu docenta práva takýmto brutálnym spôsobom porušuje základný zákon štátu? Chceme mať v prezidentskom paláci človeka pre ktorého je podpora jednej politickej strany alebo koalície dôležitejšia ako ochrana ľudských práv? Toto je ten „nadstrannícky“ a „všeľudový“ prezident? Zrejme áno pre všetkých okrem tých pár občanov ktorí stoja v ceste svetlejším zajtrajškom slovenských diaľnic a ich budovateľov.
Jednoducho – S prezidentom na čele budujeme vesele. Aj za cenu spláchnutia ústavy dolu nejakou tou riekou…
Článok bol uverejnený na blog.tyzden.sk dňa 30. marca 2009.
Súvisiace informácie:
SME: Poslanci schválili rýchlejšie vyvlastňovanie
SME: Vlastníctvo a verejný záujem sa v ústave bijú
SME: Štát môže stavať na cudzom
SME: Videokomentár: Z občanov sa môžu stať bezdomovci
SME: Docent práva podpísal zjavne protiústavný zákon. No a?
