Prezident Gašparovič sa hrdo hlási k spoluautorstvu slovenskej ústavy. Niekoľko krát hrdo vyhlásil akú máme dobrú ústavu. Je to naozaj tak? Je slovenská ústava a najmä jej pôvodný text naozaj taká kvalitná?
Ústavní právnici sa v podstate zhodujú v tom že to čím sa prezident tak pyšne chváli sa ťažko dá nazvať ústavou konca 20. a začiatku 21. storočia. Na kopyto prvej československej ústavy z roku 1920 natiahnutá komunistická ústava z roku 1960 a doplnené inštitúty bez ktorých by sa Slovensko automaticky vyradilo zo spoločenstva demokratických štátov (napr. referendum) sa ťažko dá nazvať „dokonalou“ ústavou.
Dokazuje to aj mimoriadne náročné prvé funkčné obdobie ústavného súdu ktorý musel ak mal štát a jeho orgány normálne fungovať často siahať až základným ústavným a právnym princípom aby nejasné a obmedzujúce formulácie v ústave vyložil a vysvetlil.
Za všetky spomeniem jeden klasický príklad. Išlo o výklad textu ústavy ktorý hovorí o tom že NR SR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v Slovenskej republike. Súčasne je ale v tej istej hlave ústavy nazvanej zákonodarná moc zakotvený aj princíp referenda. Ocitlo sa tam akoby navyše prilepené tvorcami ústavy akoby netušili poriadne kam s ním. Ústava z roku 1920 a samozrejme ani z roku 1960 žiadne referendum neobsahovala takže mali problém s tým kam ho vlastne zaradiť.
Vyžiadalo si nemalé úsilie a siahnutie až k najzákladnejším princípom demokratického právneho štátu aby mohol ústavný súd prehlásiť že referendum môže byť jednak zákonodarnou ale aj ústavodarnou iniciatívou čiže povedať že slovo „jediný“ znamená vlastne „jeden z dvoch“ (rozhodnutie PL. ÚS 42/95 resp. II. ÚS 31/97). Že to človek bez právnického vzdelania ťažko dokáže pochopiť? Nuž tak „dokonalý“ je pôvodný text ústavy ktorým sa hrdí prezident Gašparovič.
Aby toho nebolo dosť aj takto nedokonalá ústava predstavovala prekážku výkonu moci v mečiarovskom štýle a tak sa súčasný prezident bez váhania pridal k tým ktorí sa naň jednoducho vykašľali (známa kauza Gaulieder).
V predošlom článku (viac tu) som tiež spomínal bezprecedentný podpis zákona o ktorom prezident vyhlásil že je v rozpore s ústavou. A to všetko len preto že chcel získať podporu koaličných strán v teraz prebiehajúcich prezidentských voľbách.
Spomeniem tiež jednu perličku. V televíznej debate pred prvým kolom volieb sa doc. JUDr. Ivan Gašparovič divákom pochválil že je spoluautorom našej „skvelej“ Ústavy. A obratom neuveriteľne „citoval“ jedno z jej základných ustanovení. Ak si niekto kto sa hrdí spoluautorstvom ústavy nedokáže zapamätať ani takú základnú vetu akou je: „Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“ a namiesto toho v snahe o maximálnu sociálnosť a ľudovosť urobí zo Slovenska „sociálny štát podporovaný trhovou ekonomikou“ tak mám pocit že by o svojom spoluautorstve mal radšej skromne pomlčať.
Na záver ešte jedna vec. Spoluautor Ústavy SR by ju mal rešpektovať aj v takej elementárnej veci akou je rovnoprávnosť národov a národností ktoré sú jej občanmi. Snaha zapáčiť sa SNS nemôže viesť až tak ďaleko že hlasy maďarských spoluobčanov budú vyhlasované za menejcenné a míting protikandidáta na národnostne zmiešanom území a v sprievode slovenských riadne zvolených politikov maďarskej národnosti za protištátnu činnosť.
Niekto kto takto vníma základné ľudské práva a slobody niekto kto takto plní sľub ktorý skladal pri nástupe do funkcie nemá v prezidentskom paláci naozaj čo hľadať.
Článok bol uverejnený na blog.tyzden.sk dňa 31. marca 2009.
