OKS podporila kandidatúru Ivety Radičovej na funkciu prezidentky Slovenskej republiky v čase keď František Mikloško podľa vlastných slov ešte ani netušil že bude kandidovať aj on.
Kandidatúra Františka Mikloška však zmenila situáciu. Konzervatívny a liberálny volič dostal možnosť výberu. OKS zotrvala pri podpore Ivety Radičovej. V politickom priestore kde sa tak často porušujú záväzky a dané slovo sme to pokladali za otázku cti.
Som si istý že časť voličov OKS podporovala v prvom kole prezidentských volieb Ivetu Radičovú a časť Františka Mikloška. Bol som po prvom kole zablahoželať Františkovi Mikloškovi lebo som presvedčený že v danej situácii dosiahol dobrý volebný výsledok a že si ho zaslúžil. Svojou osobnou integritou prednovembrovou aj ponovembrovou životnou dráhou. Ale aj tým že sa ako jediný prezidentský kandidát vyslovil jasne o Ivanovi Gašparovičovi ktorý slúžil komunistom Mečiarovi a rovnako slúži aj Ficovi.
Potešilo ma a to aj osobne že František Mikloško dosiahol dobrý výsledok nielen v obciach ale aj v mestách. V Bratislave získal 7 % v Košiciach vyše 6 % ale platí to aj o mnohých ďalších. Vznikol tak jeho záväzok voči mestskému voličovi a je len na ňom či ho bude zveľaďovať alebo ho pustí k vode. Podľa priebehu volebnej kampane ma neprekvapilo že nedal hlas Ivanovi Gašparovičovi ani Ivete Radičovej. Časť jeho podporovateľov a voličov Ivetu Radičovú voliť pôjde a je mu iste zrejmé že časť voličov ktorých si získal v pľušti kampane deň po voľbách stratil.
Aký má teda význam aby som pred druhým kolom zdôrazňoval že pôjdem voliť v sobotu Ivetu Radičovú keď ju OKS podporila a je jasné že svoj záväzok dodrží? Moje rozhodnutie je vnútorné. Politický priestor v ktorom sa od roku 1989 pohybujem je plný nekorektností porušovania záväzkov podrazov politických likvidácií mocenského korumpovania. Stačí si spomenúť na DÚ ktorá vzišla z lona HZDS a na SDKÚ ktorá vzišla z lona zrady materských strán. Som si istý že práve to bolo dôsledkom pádu druhej Dzurindovej vlády a dôvodom dnešnej Ficovej moci.
Slovensko nie je najlepším z Leibnizových všetkých možných svetov. Nevie kam kráča. Obávam sa že dvadsať rokov po novembri 1989 je od svojich ideálov vzdialenejšie ako kedykoľek predtým. Spory medzi konzervatívcami a liberálmi sú vášnivé. Ale sú to spory v politickom priestore ktorý je mojím politickým priestorom. Je to priestor ktorý pre mňa obsahuje zárodky budúcnosti Slovenska. Biedne niekedy až zúfalé. Ale je to môj priestor. Do tohto sveta patrí pre mňa František Mikloško a Iveta Radičová aj ich spory a zápasy ktoré celkom isto nie sú ľahké a nebudú jednoduché.
Ivan Gašparovič však do tohto sveta nepatrí. Pri svojom absolútnom stotožnení sa so súčasnou vládnou mocou so SMER-om SNS a HZDS pre mňa predstavuje jednofarebnú minulosť. Má farbu nacionalizmu ktorý sa stal zdrojom utrpenia miliónov ľudí farbu sociálnej demagógie a triedneho inštinktu ktoré spájali pri zabíjaní miliónov nevinných ľudí papalášov všetkých krajín má farbu všetkého toho čo sa na Slovensku spojilo proti novembru 1989 a proti nášmu ponovembrovému vývoju.
Preto pôjdem túto sobotu voliť Ivetu Radičovú.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 30. marca 2009.
