Vláda Roberta Fica zvolila dvojitú stratégiu. Mediálne prezentuje súčasnú situáciu na Slovensku ako dôsledok globálnej krízy a „neoliberálnej“ ekonomickej politiky bývalej vlády. Vo vecnej rovine sa usiluje protekcionisticky zmierniť jej dosahy podporami pre vybrané ekonomické subjekty a projekty akými sú železnice US Steel širokorozchodná diaľnice striktne však odmieta všetky systémové kroky ktoré čo len trochu zaváňajú reformami typu znižovanie spotreby vlády a verejných výdavkov znižovanie daní a odvodov a uvoľnenie trhu práce.
Rétoriku Ficovej vlády však zároveň sprevádza rastúca nervozita. Doteraz dobre naolejovaný propagandistický stroj sa zadrháva. Pri prudkom poklese HDP ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k ekonomickej recesii a pri rastúcej nezamestnanosti sa nedá verejnosti donekonečna nahovárať že za dnešnú situáciu môže bývalá vláda počas ktorej HDP rástol a nezamestnanosť klesala. Je aktuálna oprávnená otázka do akej miery je za súčasnú ekonomickú situáciu na Slovensku zodpovedná globálna kríza a do akej súčasná vláda. To prvé nikto nepopiera o chybách Ficovej vlády treba hovoriť nahlas a dôrazne.
Základnou chybou bolo už samotné zloženie vlády pozostávajúcej z antireformných strán. Chýb sa dopustila aj niekdajšia vládna koalícia ktorá na konci vlády reformám predčasne odtrúbila. Ficova vláda síce nezničila výsledky reforiem ako sa obávala dnešná opozícia urobila niečo prezieravejšie – privlastnila si ich úspechy začala ich vydávať za svoje a rozdávať ich plody. Pritom vôbec nerátala s možnosťou že rozpočtový roh hojnosti sa vyprázdni.
Ak sa pozrieme z takmer trojročného odstupu na program Ficovej vlády je jasné že nič z neho neostane ani ekonomický rast ani sociálny štát. Ficova vláda nedokončí do roka 2010 výstavbu diaľnice z Košíc do Bratislavy nepostaví širokorozchodnú trať čo sú najobľúbenejšie osobné projekty Roberta Fica. Nediverzifikuje energetické zdroje ani trasy čo je základný predpoklad energetickej bezpečnosti a plynulého fungovania ekonomiky. Neuskutoční reformu vzdelávania ktorá sa zmenila na kamufláž. Nezlepší situáciu v zdravotníctve ktoré sa samovoľne rozpadá. Nezlepší život dôchodcov a utkvelá Ficova predstava že dôchodcovské spoločnosti sú jeho nepriatelia vedie k rozvratu dôchodkového systému.
Rovnako nesie Ficova vláda zodpovednosť za zníženie zahraničných investícií ktoré sú základným predpokladom zamestnanosti. Kombinácia sociálnej demagógie nacionalizmu a korupčnosti vedie Slovensko k tomu že z pozície stredoeurópskeho tigra sa dostáva na perifériu a do močaristých medzinárodných vôd koketérie s rozličnými autokratickými režimami ktorú následne žehlia ministri zahraničných vecí.
Ficova vláda neodhadla nástup finančnej krízy a následnej ekonomickej recesie ani jej dosah na Slovensko. Ešte sa ani nezačala a už sama seba vyhlásila za jej víťaza. Neodhadla a neodhaduje ani dnes jej rozsah hĺbku a dĺžku trvania. Ostala nepripravená neschopná správať sa aktívne hasí požiare pritom jej pod rukami vznikajú stále nové.
Ficova vláda je zložená z politických strán s bazálnymi protireformnými postojmi. To určuje jej základnú mentálnu výbavu a neschopnosť uskutočniť také ekonomické kroky ktoré by pomohli krízu reálne riešiť. Lebo by to znamenalo nielen vrátiť sa k nenávidenému slovu reforma ale aj k reálnemu reformnému správaniu. Z tejto zodpovednosti sa Ficova vláda nevyvlečie.
Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 26. marca 2009.
