Sme milovníkmi plných stolov sál a štadiónov. Dnes však chcem predniesť filipiku o dôležitosti prázdnych miest.
Pôvodne som chcel napísať chválu prázdnych miest v Pálffyho paláci na Deň ľudských práv. Tak trochu nás mrzelo že ostali prázdne po tých čo neprišli už nemohli prísť alebo ešte nemohli prísť. Aj keď ma pravdu povediac omnoho viac mrzelo že po tom podujatí so Svaťom Karáskom Vlastom Třešňákom so Živými kvetmi Kvapôčkami Jozefom Lutpákom a Borisom Lenkom so Zuzanou Čaputovou Jožom Haštom Gabou Smolíkovou Zorou Bútorovou Lacim Szigetim rabínom Baruchom Meyersom a kňazom Danielom Pastirčákom Jarom Franekom Fedorom Gálom a Jurajom Kušnierikom neštekol ani mediálny pes. Lenže medzitým už uplynul takmer mesiac a to je v denníkoch a týždenníkoch mediálna smrť. A tak som sa rozhodol napísať o prázdnych miestach na mape roka 2009.
Začnime však tými plnými. Nie je ťažké domyslieť si ich. Po voľbách do Európskeho parlamentu a VÚC budeme žiť v znamení splnu Ficovho triumfalizmu. Zvláštne na ňom bude len to že ho síce možno očakávať ale aj tak každého zaskočí. Výsledky prezidentských volieb budú zase výrazom miery slovenského súhlasu s jednofarebnosťou našej politickej mapy.
Celkom iste budeme žiť v roku v ktorom budeme najčastejšie počúvať o svete podľa Fica ktorého nasleduje celá Európa (Boh ju varuj pred tým aby to naozaj robila nemá od toho ďaleko!). Budeme počúvať o zlých podnikateľoch ktorých má Fico rád ako koza nôž a preto im dá pre istotu čo im vidí na očiach. Spod Sitna vstanú noví bojovníci proti kapitalizmu a budú viesť reči o sociálne orientovanom štáte čoraz častejšie budú hovoriť čo má dať ľud štátu a čoraz zriedkavejšie o tom čo dá ľudu štát. Médiá budú aj naďalej cúvať pred Ficom v strachu zo straty divákov neudelenia licencie zníženia nákladu. Pôjdu s bubnom na vtipkárov ako v Markíze alebo na zajacov ako v SME. Od umelcov zobkajúcich štátne proso sa ani tento rok nedožijeme kritiky verejnoprávnej televízie ani ministerstva kultúry.
Excesívny hulvát čislo jeden bude aj naďalej púšťať protimaďarský vodovodný kohútik. Pod tečúcou vodou si bude umývať ruky zástup miestnych pilátov. Odpoveď bude panská aj keď z nej bude trčať slama. Slovensko bude doma aj v zahraničí čoraz menej ľudí pokladať za zázrak ale to už bude jeho diplomatický bubeník za vodou.
Opozícia nebude vychádzať z nemého úžasu občianski aktivisti si budú zúfať a nevzdávať sa mlčiaca menšina ostane zalezená v myšacích dierkach. Dvadsiate výročie Novembra si niektorí nevšimnú iní sa mu vyhnú širokým oblúkom a tí ostatní sa budú ruvať o jeho zvyšky alebo naň vylejú pomyje.
To sú plné miesta na mape slovenského roka 2009. Prázdne sú tie nepredvídané a nepredvídateľné. K tým nepredvídaným patrí všobecné presvedčenie o úspešnosti eura. Iste môže znamenať na Slovensku stabilitu – ale môže to byť aj stabilita európskej recesie.
Nepredvídateľné prázdne miesto vypĺňa priestor znižovania ekonomickej výkonnosti Slovenska. Dovolím si ho zaplniť a do kolónky rastu HDP zapísať číslo menšie ako 3. Tak môže vyzerať približovanie sa k Európe. Sem patrí aj otázka do akej miery si bude svet po minuloročnej hystérii myslieť na konci roka 2009 že hospodársku recesiu možno riešiť jej vládnym subvencovaním. Bude svet menej hysterický alebo viac: to je otázka.
Kľúčové prázdne miesto tvorí otázka dokedy všetkým tým ficovinám budú ľudia veriť. Moja predpoveď: budú ešte stále aj keď menej ako na konci roka 2008. Ale odpoveď bude závisieť od toho do akej miery budú ľudia zapĺňať prázdne miesta na mape roka 2009.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 5. januára 2009.
