V Portugalsku sa vydalo na cesty pätnásťtisíc Santa Clausov s vianočnými darčekmi. Aj u nás je nádielka bohatá. Za rohom sa usmieva dedo Mráz a vezie pezinským deťom plazmový reaktor. Len nevie či sa má deťom privravieť ako dedo Mráz alebo Občan Kočner.
Spoza ďalšej brady však znejú jasné slová: „Ja som dedo Mráz a veziem vám plnú chladničku aby sme všetci nepomreli od hladu.“ Za bradou sa skrýva Robert Fico ktorý vybral darčeky z bánk a rozdáva ich pospolitému ľudu aby mal ten čím zaplatiť dve miliardy za Tipos.
Janušekov dedo Mráz cudzie nechce a svoje si nedá. Občania ktorí si chcú vyzdvihnúť darčeky môžu sa uňho prihlásiť pri zabudnutej nástenke ROH na prvom poschodí hneď vedľa portrétov Hrdinov socialistickej práce.
Aj zákonodarný dedo Mráz bol tento rok štedrý. Nadelil poslancom vianočný zákon že môžu aj naďalej piť za volantom. Aby sa polepšili pripísal im na kartičke pozdravček: „Nie aby ste pritom narazili!“
Pekný darček nám nadelil dedo Mráz zo SIS. Ukryl svoje správy do oblakov dymu z fajky Sherlocka Holmesa a už tretí rok nám zatajil o čom nás mal informovať. Jeho skutok je ľudomilný – nechce nás len počas vianočných sviatkov znepokojovať.
Švihli sa aj samosprávni dedovia Mrázovia. Dedo Celler venoval Trenčanom referendum k stavbe Auparku v ten istý deň keď podpísal investorovi kúpnu zmluvu o predaji pozemkov. Zabil tak dve rany jednou muchou. Investorovi venoval pozemok a občanom ilúziu že o ňom môžu rozhodnúť.
O Dúbravku sa zase pričinil znormalizovaný dedo Mráz tak trochu podobný na staručkého cisára Františka Jozefa ktorý „to nechcel“. Venoval svojim Dúbravčanom pamätnú tabuľu rodnému Gustávovi Husákovi. Nie za to že nás ako generálny tajomník Komunistickej strany Československa normalizoval až kým nás neznormalizoval ale za to že sa ako prezident Československej socialistickej republiky podieľal na zachovaní starej Dúbravky. Čím? No predsa výstavbou panelákov. Laik sa čuduje odborník žasne nad tou štedrosťou.
Najkrajší darček k nám však aj tento rok priputoval od pravého deda Mráza rovno zo Sibíri. S rozžiarenými očami sme čakali za oknom až kým sme sa nedočkali. V úhľadne previazanom balíčku sme dostali do daru 3269 metrov vysoký Štít ruských kontrašpionážnych agentov v kaukazskom horskom hrebeni Suganskij. Na Južné Osetsko a Gruzínsko bude odteraz dohliadať prísne oko Felixa Edmundoviča Dzeržinského. Až sa nám od toľkého šťastia veriť nechce!
Pätnásťtisíc Santa Clausov sa vydalo na cestu Portugalskom. Čo je to oproti našim dedom Mrázom. Šťastné a veselé Vianoce!
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 18. decembra 2008.
