Peter Osuský mal ako lekár rozhodovanie čo ďalej jednoduché: „Robím to čo som robil celý život kým ma osud nezavial do parlamentu.“
Vrátil sa na Dermatovenerologickú kliniku vo Fakultnej nemocnici. V podkroví prastarej budovy na Mickiewiczovej ulici má vyhradenú malú miestnosť v nej sa vyníma portrét Václava Havla ako prezidenta ČSSR a zbierka známok s portrétmi prezidentov a panovníkov všetkých kútov sveta.
„Dnes som zhodou okolností ešte učil po anglicky hovoriacich študentov lebo dokonca aj takých má Lekárska fakulta UK a sanuje z nich niektoré svoje potreby. Čiže robím učiteľa v oblasti dermatovenerológie a lekára presne toho istého typu teda so zameraním na kožné ochorenia.“
Spravil si štvorročnú parlamentnú prestávku ale: „Lekári majú tú výsadu že si môžu ponechať minimálny úväzok aby nestratili kontakt s odborom. A tak som napríklad v zime keď sa kolegovia z fakulty išli lyžovať chodil skúšať študentov.“ Síce skúša prísne a ani trojku nedáva grátis ale študent musí byť „drzý ‚blbý‘ a vyzývavý“ aby zo skúšky vyletel.
Mao Ce-tung Brežnev Cuper v zahraničí
Doma nad knižnicou má portrét Ronalda Reagana. „To bol človek ktorý prestal robiť dohody so zlom. Vďaka nemu mám slobodu. Nie preto že sa Nixon chodil bozkávať s Mao Ce-tungom alebo Brandt s Brežnevom.“ Cíti zodpovednosť voči národom ktoré ešte sú pod vplyvom zla. Preto ako predseda parlamentnej delegácie pri OBSE a podpredseda Medziparlamentnej únie odmietal uzmierovanie s Lukašenkom a odmieta ho s Miloševičom. Nezaprie v sebe amerikanofila: „Počas tých štyroch rokov som mal to šťastie zistiť že okrem neuveriteľne slizkých hmlu a blato vypúšťajúcich takzvaných spojencov ako sú Francúzi Taliani Gréci ale občas aj Briti a Nemci. Našťastie ešte existujú chlapci z Ameriky!“
S pravdepodobným blízkym vstupom do EÚ súhlasí pretože nič lepšie nie je na sklade. „Ale nechcem Európu ako štruktúru v ktorej môžem ovplyvniť jednu päťdesiatinu ale bude mi predpisovať deväťdesiat percent života. To ďakujem. Ale keď sa pozerám na dnešnú Európu tak si hovorím – Však na Honolulu je z Washingtonu ďalej ako z Bratislavy a je to päťdesiaty štát. Čo keby sme boli my päťdesiaty prvý?“
Nepovažuje všetkých bývalých kolegov poslancov z HZDS za stratené prípady. Ján Cuper ho napríklad dojal keď zahlasoval za všetky tri prezidentom vrátené zákony o komunizme. „Spoznal som ho v medziparlamentnej únii a on je paradoxne iný ako ho ľudia poznajú na mikrofón. Má záujem o mnoho vecí nerobí mu zaťažko počas voľného dňa zasadania vyjsť si do múzea do chrámu kde sa vyberá vstupné. Prechádzal som sa s ním po Versailles videli sme Trianon. On má záujem o knihy a kupuje si ich! A dokonca ich aj číta!“
A ešte k voľbám a súkromiu
„Z môjho pohľadu dopadli voľby veľmi dobre.“ Partia ktorá si rozdelila moc a chopila sa vlády má podľa Osuského na to z hľadiska elementárnej spravodlivosti väčší nárok ako ten kto sa „ovešal vavrínmi víťazstva už na bilbordoch pred voľbami“. Po štyroch rokoch práce v parlamente má pocit že k imidžu politiky na Slovensku prispel s kolegami aspoň toľko že môže zaspávať pokojne a nemá pocit zmaru. „Vedomie že tam síce bude Ševc ale nebude tam Slota s Malíkovou je príjemný balzam na utrpené rany. A že tam po tom vyvádzaní nebude SDĽ a najmä Magvaši a Koncoš je tiež dobrý pocit.“
V týchto dňoch sa OKS chystá na komunálne voľby. Miestne organizácie majú slobodu rozhodovania. „Nedávame im rady s kým áno a sami vedia s kým nemajú.“
O súkromí hovorí opäť dlhým monológom: „Mám ženu ktorá je majster sveta v hospodárení. Ktorej neprekáža že nemáme auto a nemáme chatu. Mám ženu ktorej prekáža že nemáme byt. Zatiaľ čo väčšina mesta si kúpila byt za preženiem šesťdesiattisíc náš dom sa ocitol v reštitúcii a do kúpy vlastného vrazím všetko čo som zarobil ako poslanec plus úspory.“ A prečo nemá ako jeden z posledných politikov mobil? „Zo zásady. Kto ma potrebuje ten ma zoženie aj na normálnom telefóne. Sme dvaja takí exoti dokonca z jednej ulice. Fero Mikloško a ja. Obaja nemáme mobil obaja nemáme vodičák. Ja na rozdiel od neho mám televízor. Len ho veľmi nepozerám.“
Marcel Vlna uverejnené v denníku SME dňa 3. novembra 2002.
