Ktorýsi historický optimista povedal v čase keď fašizmus pochodoval Európou že fašizmus je len páchnuci pot na nohách spoločnosti pochodujúcej k pokroku. Povedal to v okamihu keď spoločnosť pochodovala do najtemnejšieho pekla rozkladala sa a páchla.
Rozkladajúci sa morálny fundament spoločnosti dokáže páchnuť na tisíc spôsobov. Rasová nenávisť je jedným z nich. Nebolo treba zvlášť jemný nos aby to človek zacítil keď pred pár dňami fyzicky zaútočil akýsi vystrihaný oplan na Gríšu Mesežnikova vykrikujúc že nenávidí Židov a že on i ostatní Židia skončia tam – a ukázal na pamätník obetiam holokaustu. Udrel potom niekoľkokrát aj odvážneho človeka ktorý sa napadnutého zastal.
Do toho okamihu bol prípad čitateľný – podgurážený rasista zbadal niekoho bradatého kto vyzerá nápadne ako Žid a dal priechod svojim s odpustením „citom“. Potom sa však všetko zahmlilo. Keď bolo jasné že ľudia privolali políciu bojový zápal ho zázrakom prešiel. Namiesto toho aby zmizol na políciu pokojne počkal. Policajti oznámili že mu v krvi namerali dve promile alkoholu ale Gríša mi povedal že ten človek artikuloval presne a z dychu mu alkohol necítil ani zblízka.
Zadržaním útočníka sa však celá hrozná záležitosť pre Grigorija Mesežnikova neskončila. Na druhý deň za ním prišiel priamo na pracovisko nejaký Ivan Mego redaktor televízie JOJ so štábom kamerou a s útočníkom a dožadoval sa pred bežiacou kamerou „názorovej konfrontácie“ s obeťou. Bez súhlasu obete prirodzene. Obaja redaktor i útočník sa pustili zvýšeným hlasom do zaskočeného a stále slušného Grigorija ako keby on bol ten kto sa čímsi previnil. Napríklad sprisahaním proti nevinnému rasistovi. Zdá sa že stoka televíznej žurnalistiky nemá dno.
Ale toto nie je izolovaná epizóda pochybného redaktora či osamelého rasistu u ktorého alkohol spôsobil násilný skrat. Táto epizóda je symptóm choroby ktorá sa rozlieza v slovenskej spoločnosti do šírky i do hĺbky. Na tento druh nenávisti vôbec netreba skutočných Židov stačia hlbiny internetu a spustnuté duše pripravené nechať sa infikovať nenávisťou z monitora a hltať konšpiračné bludy. Ale treba tiež úrodnú klímu spoločenskej paranoje. Práve o tú sa úspešne starajú ľudia ako Fico keď povedia celému národu temnú vetu: „Vieme kto sú…“ Netreba nič vysvetľovať ani dopovedať holohlaví si domyslia. Tá veta páchne ešte horšie ako táto epizóda.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 10/2008 dňa 3. marca 2008.
