Európsky parlament už prijal mnohé pozoruhodné rozhodnutia tentoraz sa mu však podarilo prijať rozhodnutie aj na jeho pomery výnimočné. Rozhodol že peruánska komunistická teroristická organizácia MRTA (Movimiento Revolucionario Túpac Amaru – Revolučné hnutie Túpac Amaru) už nebude na zozname teroristických organizácií.
Zaslúžila sa o to medzi inými svojím lobingom peruánska mimovládna organizácia Aprodeh (Asociación Pro Derechos Humanos – Asociácia pre ľudské práva) ktorú finančne podporujú bohaté západné organizácie ako Oxfam America Nadácia Johna Mercka OSF Georgea Sorosa holandské veľvyslanectvo či americká vládna agentúra Inter-American Foundation. Nevedno či títo donori vedeli o podozrivom lobingu Aprodeh v Európskom parlamente. Podľa všetkého nie lebo to nie sú donori ktorí by mohli vedome súhlasiť s legitimizovaním zločineckej skupiny ale to nie je podstatné. Podstatné je že sa na pôde Európskeho parlamentu nájde dostatok ľahkoverných či priamo nezodpovedných europoslancov ktorí sú schopní legitimizovať organizáciu zašpinenú krvou mnohých nevinných obetí. MRTA realizovala svoje revolučné myšlienky únosmi braním rukojemníkov mučením a vraždami (vraždila aj odpadlíkov vo vlastných radoch). A navyše aj krvavým bojom s konkurenčnou maoistickou teroristickou organizáciou Svetlý chodník.
.revoluční teroristi s ľudskými právami
Peruánsku demokratickú politickú reprezentáciu škandalózne rozhodnutie Európskeho parlamentu značne pobúrilo lebo MRTA v Peru aj dnes považujú za hrozbu pre bezpečnosť a demokraciu. Minulý piatok požiadala peruánska vláda „ľudsko-právnu“ organizáciu Aprodeh aby vysvetlila ako jej štatút mimovládnej organizácie umožňuje intervenovať v prospech teroristickej skupiny v Európskom parlamente. Európski politickí lídri však po rozhodnutí Európskeho parlamentu ani len nepokrčili plecami. Latinská Amerika je predsa tak ďaleko.
O zločinoch MRTA by sa pritom dala napísať hrubšia kniha. Prvým revolučným skutkom MRTA bola 31. mája 1982 banková lúpež v Lime. Zúčastnili sa jej aj dvaja členovia Ústredného výboru MRTA – Victor Polay Campos a Jorge Talledo Feria. Pre Jorgeho Talleda to bola zároveň aj posledná revolučná akcia – našla si ho „spriatelená“ guľka zo zbrane jedného z jeho súdruhov. Líder MRTA Victor Polay Campos bol v marci 2006 odsúdený peruánskym súdom dovedna za 30 rôznych zločinov spáchaných v 80. a 90. rokoch.
Poslednou veľkou akciou MRTA bolo v roku 1996 obsadenie rezidencie japonského veľvyslanca v Lime kde 14 ozbrojených guerilleros držalo 72 rukojemníkov až do apríla 1997. Rukojemníkov (až na jedného) nakoniec oslobodila špeciálna jednotka ktorá počas akcie všetkých únoscov z MRTA pozabíjala.
Peruánska „Komisia pre pravdu a zmierenie“ uviedla v roku 2003 vo svojej správe že za 20 rokov bojov komunistických a maoistických geríl proti demokratickému režimu bolo v Peru zavraždených takmer 70-tisíc ľudí (polovicu má na svedomí konkurenčná organizácia „Svetlý chodník“).
.rozhodnutie v najhoršom čase
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nemá silu rehabilitovať zločincov ani prepísať časť krvavej latinsko-americkej modernej histórie. Prichádza však mimoriadne nevhod lebo zaznieva v čase keď sa venezuelský populista Hugo Chávez snaží ropnými dolármi financovanými aktivitami svojho „bolívarského“ hnutia podkopať demokraciu vo viacerých krajinách aj prostredníctvom ľavicových radikálov zo skupín ako MRTA či FARC v Kolumbii ktorá drží v zajatí francúzsko-kolumbijskú političku Ingrid Betancourt.
Európsky parlament je – vďaka značnej dezorientácii mnohých europoslancov kombinovanej s pocitom morálnej prevahy nad zvyškom sveta – tým najmenej vhodným miestom v Európe na formulovanie zahraničnopolitických postojov a agendy. Dobrou správou je že rozhodnutia Európskeho parlamentu ako to o ktorom je tu reč nemajú nijakú záväznosť pre skutočnú spoločnú zahraničnú politiku EÚ (ak sa taká niekedy sformuje) ani pre zahraničnú politiku členských štátov. Len ako znie okrídlený výrok francúzskeho velikána Jacqua Chiraca Európsky parlament opäť „premeškal príležitosť mlčať“.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 19/2008 dňa 5. mája 2008.
