Detskému kardiocentru jedinému na Slovensku hrozí zánik. Možnosti na záchranu pritom existujú.
Zase budeme mať protest pred Úradom vlády. Tentoraz sa tam stretnú odporcovia likvidácie detského kardiocentra v Bratislave. V roku 2005 mu vláda pridelila 400 miliónov korún z úveru Svetovej banky za ktoré sa mal začať stavať nový ústav.
Dostali dvakrát viac ako ústavy v Košiciach a Banskej Bystrici určené pre dospelých. Najmä preto že detská kardioproblematika je úplne iná ako u dospelých u ktorých pribúdajú pacienti a teda aj práca pre ústavy. Tento fakt zvyšuje produktivitu pretože sa znižuje pomerná výška fixných nákladov na jeden riešený prípad. Nových detských pacientov máme stabilne iba okolo 300 ročne.
Až po obhajobe projektu
Z týchto dôvodov náklady na detskú kardiológiu sú všade na svete enormne vysoké. Napríklad ak môžeme katetrizovať desaťtisíce dospelých pacientov ročne tak detí nebude ani 200. Prístroje vybavenie obsluha sú u novorodeneckých a detských pacientov rádovo drahšie ako pre dospelých. V slušnej krajine má byť jedno detské samostatné centrum na päť miliónov obyvateľov.
Menej sa už vie že uvoľnenie 400 miliónov korún pre kardiocentrum bolo viazaných na programové financovanie – to znamená že peniaze sme mohli alokovať až po obhajobe projektu pred svetovými odborníkmi. Takto účelovo viazané prostriedky nemôže nik zobrať detskému centru ibaže by zobral celé centrum. A o to ide. Násilným zlúčením s Detskou fakultnou nemocnicou zanikne projekt pretože zanikne subjekt.
To však prinesie množstvo problémov. Napríklad ľudia v kardiocentre sú oveľa lepšie platení ako v detskej nemocnici najmä preto že ústav veľmi dobre hospodári. Ako bude postupovať vedenie staronového komplexu? Bude uberať na mzdách ľuďom z kardiocentra riskovať stratu jediného chirurga bez ktorého prestane existovať kardiochirurgia? Alebo pridá ostatným ktorí by neboli proti avšak z čoho keď hospodárenie štátnych nemocníc je viac ako zúfalé?
Šesťkrát viac
Priemerné náklady na jedného pacienta v detskom kardiocentre na Slovensku sú napriek dobrým finančným podmienkam iba asi 150tisíc korún za rovnakých pacientov ak by sa museli liečiť v zahraničí by sme zaplatili prinajmenšom šesťkrát viac. Ak prestane kardiocentrum fungovať z hocakých dôvodov a to sa teraz dá očakávať tých 400 miliónov ktoré budú uzurpované nebude stačiť ani na dva roky liečby v zahraničí. Oplatí sa uchmatnúť 400 miliónov korún a použiť ich na prečudesné obchody ktoré robia prečudesní ľudia a pokojne zničiť sľubne sa rozvíjajúci ústav?
Vieme že chybu urobil riaditeľ detského kardiocentra. Je to mimoriadny odborník a mimoriadne slušný človek. Jeho chybou danou neskúsenosťou bolo že namiesto toho aby sa pustil do reálneho projektu a začal budovať materiálnu podstatu ústavu plánoval trochu megalomanskú stavbu. Ja sám som mu niekoľkokrát radil aby už konečne reálne začal aj preto že sa dalo predvídať že táto garnitúra sa vôbec nebude trápiť pri znárodnení 400 miliónov korún.
Už to tu bolo a bolo to zlé
Kardiocentrum nebojuje za svoju existenciu iba tak ale aj v mene tých najbezbrannejších veď to čo sa dnes ide robiť tu už bolo a bolo to zlé. Najmenší problém je osud dnešného šéfa. Uchmatne ho každá aj tá najrenomovanejšia nemocnica na svete.
Je tu ešte jedna možnosť ako kardiocentrum nezničiť. Bolo by ňou spojenie s Národným ústavom srdcovocievnych chorôb ktorý sídli kúsok vyššie. Spojenie ich finančných prostriedkov využitie voľných pozemkov a najmä prístrojovej a personálnej infraštruktúry ktoré má Národný ústav by umožnilo rýchlo a efektívne vybudovať komplexný ústav európskej úrovne.
To by však musela vláda chcieť riešiť problémy a nie kamuflovať čoraz zjavnejšie neplnenie sľubov a svoju neschopnosť.
Autor je bývalý minister zdravotníctva.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 16. apríla 2008.
