Pre OKS sú východiskom pre hodnotenie programového vyhlásenia vlády po voľbách 2002 nevyhnutné reformy ktoré sú potrebné ak má byť Slovensko moderným slobodným a prosperujúcim štátom. Volebný program OKS 2002 Výzva pre Slovensko takéto reformy obsahoval. Podľa OKS to vyžaduje aj dôsledné potieranie korupcie a potrebu nulovej tolerancie ku korupcii.
Vláda si predsavzala viacero pozitívnych cieľov v každej oblasti. Mnohé záväzky vlády sú však z pohľadu reforiem nedostatočné a vláda ich sama relativizuje či spochybňuje (nedostatočné a nezáväzné znižovanie daní a odvodov nedostatočné a nesystémové úspory a stále vysoké prerozdeľovanie verejných financií vysoký deficit verejných rozpočtov v dôsledku chýbania zásadnej reformy verejných financií nedôsledná reforma verejnej správy s ponechaním 8 VÚC a žiadny záväzok zrušiť okresné úrady ponechanie majetku vrátane lesov v správe štátu spôsobujúce protekcionizmus a poruchy trhu a z toho vyplývajúce neefektívne náklady a z nich vyplývajúce vysoké ceny polovičná reforma dôchodkového systému v dôsledku chýbajúcej reformy verejných financií apod.). Niektoré ciele vlády považuje OKS za nevhodné (čo najrýchlejší vstup do Európskej menovej únie ponechanie dotácií vládnych záruk či licencií zavádzajúcich systémové poruchy do podnikateľského prostredia zvýhodňovanie vybraných subjektov trhu pôdu neznámych vlastníkov vláda nechce privatizovať ale iba previesť na obce čím iba decentralizuje netransparentnú správu majetku a korupciu).
Pravicová vláda má ísť v reformách ďalej a dôslednejšie. Napriek všeobecným záväzkom k reformám vláda prvý rozhodujúci rok z pohľadu reforiem premárnila o čom svedčí aj návrh rozpočtu a opatrnosť a nezáväznosť formulácií vládneho programu.
V ekonomickej oblasti obsahuje vládny program pozitívne štrukturálne zmeny. Napriek tomu vykazuje prvky „socialistického“ prístupu nedostatočnej ochrany súkromného majetku bez ktorej nie je prakticky možné vybudovať reálne základy pre podporu podnikania nedostatočnej transparentnosti a verejnej kontroly v oblasti verejných rozpočtov či snahy ústrednej vlády priamo zasahovať do konkurenčného podnikateľského prostredia. Taktiež nie je vláda dostatočne razantná v oblasti znižovania štátnych výdavkov a ich podielu na HDP. Občania budú musieť v prípade realizácie vládneho programu znášať nevyhnutné a tvrdé dopady čo naopak neplatí smerom k štátnej správe a vláde.
Pre poľnohospodárstvo je väčšina predsavzatí len vo forme stanovených cieľov vláda neuvádza bližšie nástroje akými to chce dosiahnuť (týka sa najmä dotácií samostatne hospodáriacich roľníkov atď.). Reforme dotácií sa venuje veľmi málo priestoru a zameriava sa len na približovanie sa pravidlám EÚ a zavádzanie systémov podobných EÚ pričom nedefinuje domáci slovenský postoj k dotáciám. Vyhlásenie sa nedotýka znižovania dotácií nevenuje sa ani rekonštrukcii rezortných a regionálnych konkurzných komisií či zrušeniu netransparentných dotačných systémov čo predznamenáva pokračovanie korupcie. Pozitívna je vôľa vlády spravodlivo pokračovať v reštitúciách pôdy. Naopak negatívna je neprivatizácia štátnych lesov.
V reforme školstva pôjde o to aby sa za slovami ktoré boli jasne napísané aj pred 4 rokmi konečne skrývali aj činy.
Problematika vysokých škôl je v programovom vyhlásení riešené veľmi všeobecne. Hovorí sa o viaczdrojovom financovaní ale aj tak to budú musieť zaplatiť študenti.
Pretrváva veľká štátna podpora rezortného výskumu ktorý je neefektívny a neudržateľný. Problémom je nedostatočná liberalizácia aplikovaného a rezortného výskumu. Vláda neplánuje zrovnoprávnenie vedeckých pracovísk (SAV Vysoké školy prípadne súkromné vedecké pracoviská).
Záujem vlády o reformy v sociálnej oblasti ide správnym smerom. Nedostatočné je však odhodlanie vlády na dôslednú a hlbokú dôchodkovú reformu vrátane čo najrýchlejšieho zrušenia prvého piliera.
V oblasti sociálnej politiky je podmienkou zníženia nezamestnanosti výrazné spružnenie trhu práce. Tento zámer je obsiahnutý aj v programovom vyhlásení vlády. Vzhľadom na to že ide o pravicovú vládu je chybou že si vláda nepredsavzala zrušiť zákon o tripartite a oslabiť vplyv odborov ktorých pôsobenie znepružňuje trh práce. Existencia zákona o tripartite je anomáliou. Kolektívne vyjednávanie by malo byť ponechané na dobrovoľnej báze.
Podľa OKS nie je tiež vhodné sa pri úvahách o spružnení trhu práce príliš odvolávať na európsku legislatívu a európsku politiku zamestnanosti ako sa to naznačuje v programovom vyhlásení. Prístup väčšiny európskych štátov k tejto problematike je príliš rigídny znepružňuje trh práce a vytvára konkurenčnú nevýhodu Európy voči krajinám ktoré uplatňujú liberálnejšie pravidlá. Cieľom by malo byť maximálne spružnenie trhu práce nie kopírovanie prístupov európskych krajín.
Vláda označuje riešenie rómskej problematiky za svoju prioritu. Programové vyhlásenie však neobsahuje prakticky žiadne konkrétne kroky na riešenie tohto problému. Ide len o deklaráciu vôle zaoberať sa týmto problémom nie o skutočný program jeho riešenia. Navyše praktické správanie sa novej vlády v tejto oblasti (uvažovaný presun rómskej agendy pod rezort kultúry návrh na vytvorenie ďalšieho „rómskeho úradu“) dokumentujú že vláda nemá v tejto veci jasno správa sa nekoncepčne a nesystémovo. Vzhľadom na zložitosť rómskeho problému je vysoko pravdepodobné že takýmto spôsobom sa nepodarí situáciu riešiť a problémy sa budú ešte prehlbovať.
OKS oceňuje zámer dôsledne reformovať zdravotníctvo.
OKS oceňuje zámer vlády dôsledne zreformovať súdnictvo a posilňovať vymožiteľnosť práva. Vytvorenie špeciálneho súdu a úradu špeciálneho prokurátora pre boj proti korupcii nepovažuje OKS za systémové ale populistické riešenie spravodlivosť má byť prísna presná a rovnaká voči všetkým trestným činom. Vláda neplánuje konkrétne kroky na vytvorenie spoľahlivej a nezávislej prokuratúry. OKS navrhlo a od vlády očakáva že dôsledne dekomunizuje Legislatívnu radu vlády a zbaví ju doterajších netransparentných a byrokratických praktík spolu s výrazným zúžením jej štatútu.
OKS podporuje zahraničnopolitické priority vlády. OKS však považuje za potrebné zvýrazniť úlohu parlamentu po vstupe SR do Únie. Vláda nehovorí ako má z pohľadu Slovenska EÚ po našom vstupe vyzerať vrátane rozumného „pravicového“ záujmu znižovať vplyv eurobyrokracie odbúravať socialistické a centralistické prvky vo fungovaní EÚ brániť dnešnému vplyvu antiamerikanizmu na zahraničnú politiku EÚ znižovať až zrušiť dotácie na poľnohospodárstvo aj v záujme slovenských farmárov.
OKS nabáda vládu k opatrnosti a rozvážnejšiemu postupu pri vstupe do európskej menovej únie. Predčasný vstup môže znamenať že sa Slovenská republika vzdá v transformačnej fáze ekonomiky veľmi potrebných monetárnych nástrojov. OKS nabáda tiež k zdržanlivosti pri deklarovanej podpore Európskej bezpečnostnej a obrannej politike ktorá môže pri naplnení ambícií niektorých členských krajín EÚ ohroziť súdržnosť NATO a jeho funkčnosť a paralyzovať spojenectvo s USA. Podľa názoru OKS by to znamenalo pri súčasnej vojenskej nedostatočnosti Európy jej bezpečnostné ohrozenie. OKS podporuje vyjadrený zámer vlády pokračovať v úsilí splniť záväzky dané NATO aj po očakávanom prizvaní.
OKS oceňuje tiež deklarovaný záujem o ďalší úspešný rozvoj partnerstva s USA a udržanie vzťahov s USA na čo najvyššej kvalitatívnej úrovni.
OKS považuje všetky prejavy etnickej a rasovej neznášanlivosti za ohrozenie bezpečnosti a medzinárodného postavenia štátu a preto oceňuje tiež zámer vlády principiálne a dôrazne proti nim vystupovať.
Peter Tatár
Peter Zajac
Peter Osuský
František Šebej
Ondrej Dostál
Svetozár Gavora
Juraj Melicher
Radovan Kazda
a členovia Programovej rady OKS
